MONTREAL, 9. September, 2011 (LifeSiteNews.com) – Výskum na Montrealskej Concordia University preukázal, že otcovia, ktorí sa aktívne angažujú vo výchove svojich detí, dôležito prispievajú ku ich kognitívnym schopnostiam (pozn. kognitívne schopnosti sú definované ako schopnosť nadobúdať samostatne nové poznatky. Tieto schopnosti sú najmarkantnejšie a najlepšie pozorovateľné u malých detí v predpubertálnom veku) a behaviorálnemu fungovaniu (pozn. behaviorálny-týkajúci sa ľudského správania).
Štúdiu vypracovala Erin Pougnet, kandidátka na PhD na katedre Psychológie Concordia University a jej spoločníci. Použili dáta z Concordia Longitudinal Risk Project (Concordijský dlhodobý projekt o rizikách), medzigeneračný dlhodobý súbor dát zhromaždený v mestských oblastiach Montrealu.
“Táto téma je zvlášť relevantná v Quebecu, demograficky a kultúrne unikátnej provincii, v ktorej je bežné byť slobodnou matkou,” vysvetlila Pougnet v predhovore k správe.
Podľa nedávnych čísel Kanadských štatistík pozostáva 22 percent Quebeckých rodín z domácností bez prítomnosti biologického otca. Národný priemer je pritom 13 percent.
Podľa vedcov je “tento model spätý so socioekonomickým znevýhodnením, ktoré predpovedá negatívne kognitívne a behaviorálne výsledky v mladosti.”
Sto tridsaťosem detí a ich rodičov z nižšej až strednej príjmovej kategórie sa zúčastnili dvoch vĺn zberu dát: vo veku 3 do 5 a znova vo veku 9 až 13 rokov.
Deťom boli urobené IQ testy, matky vyplnili dotazníky o partnerských konfliktoch a domácom prostredí.
Učitelia detí prispeli do výskumu pozorovaním detí a podávaním správ o ich správaní v škole.
“Učitelia boli tak trochu viac nezávislým zdrojom informácií, ako ich matky, otcovia alebo deti samotné,” vyjadrila sa Pougnet v tlačovej správe z Concordia University, “pretože neprítomnosť otca môže viesť k domácim konfliktom, materskej úzkosti a úzkosti u detí.”
Štúdia zistila, že “v porovnaní s inými deťmi, ktorých otcovia sú neprítomní, deti v ranom alebo strednom detstve, ktorých otcovia boli aktívnymi rodičmi mali so vzrastajúcim vekom menej behaviorálnych problémov a vyššie intelektuálne schopnosti – dokonca aj v socio-ekonomicky ohrozených rodinách.”
“Bez ohľadu na to, či otcovia žili so svojimi deťmi, ich schopnosť stanoviť primerané hranice a štruktúru pre správanie ich dieťaťa, pozitívne ovplyvnila schopnosť riešiť problémy a znížila citové problémy, ako smútok, sociálna izolácia a úzkosť,” povedala Pougnet.
Štúdia taktiež zistila, že dievčatá boli neprítomnosťou otca ovplyvnené viac ako chlapci. “Dievčatá, ktorých otcovia boli neprítomní počas ich stredného detstva dosahovali v škole výrazne vyššie úrovne citových problémov, ako dievčatá, ktorých otcovia boli prítomní,” tvrdí ďalej Pougnet.
Výskumný tím tvrdí, že výsledky ich výskumu prispievajú k mase výskumu, ktorý spája otcov s detským vývinom. Predovšetkým by však podľa nich mali byť použité vládami na vytvorenie stratégií, ktoré podporia rolu otcov v ich rodinách a v spoločnosti.
“Tieto závery pridávajú k stále sa zväčšujúcej mase literatúry, ktorá tvrdí, že otcovia výrazne prispievajú ku kognitívnemu a behaviorálnemu fungovaniu ich detí,” uzaviera správa, “a poukazuje na výhody rozvoja stratégií, ktoré povzbudia otcov , aby trávili viac času s deťmi (napr. rodičovská dovolenka pre mužov) a podporia pozitívne otcovstvo a účasť na rodičovstve cez rôzne rodičovské kurzy.”
zdroj: lifenwes