Menu Zavrieť

Ľavicoví intelektuáli sa podľa všetkého nevedia rozlúčiť s myšlienkou, že tzv. „nový človek“ je možný. Komunistická revolúcia sa pokúsila takéhoto človeka vyrobiť, rovnako ako aj západoeurópski revolucionári z roku 1968. Teraz sa o to pokúšajú znova. Pri novom človeku má byť pohlavie nepodstatné. Biologické pohlavie dostáva každý jednotlivec na základe náhody, existujúce rozdiely medzi mužmi a ženami sú len dôsledkom kultúrnych faktorov, čiže v konečnom dôsledku svojvoľne manipulovateľné.

Techniky, ktoré by mali vytvoriť tohto nového človeka, sú zahrnuté pod hmlistý pojem „gender mainstreaming“, termín, ktorý sa zriedka prekladá.

V politike sa objavil na druhej Svetovej konferencii o ženách OSN v Nairobi. Tam bolo dohodnuté zapojenie žien do hlavného prúdu – po anglicky „mainstream“. Termín „gender mainstreaming“ sa tam síce ešte neobjavil, ale všetky nasledujúce dokumenty odkazujú na túto svetovú konferenciu o ženách. Od roku 1993 vyžaduje EÚ realizáciu opatrení zameraných na gender mainstreaming od každého

, kto sa uchádza o finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ. Rada Európy si túto tému prisvojuje od roku 1994. Na štvrtej Svetovej konferencii o ženách OSN v Pekingu v roku 1995 bola prijatá akčná platforma. Vďaka nej sa stratégia gender mainstreamingu stala novou celosvetovou stratégiou feminizmu. Už vo februári 1996 berie na seba Komisia EÚ, a tým aj celá EÚ, záväzok presadzovať gender mainstreaming. Odvtedy prežíva v Európe skutočné víťazné ťaženie. V roku 1999 jetáto politika zakotvená v Amsterdamskej zmluve, (ako keby náhodou spolu s nediskrimináciou na základe sexuálnej orientácie), v dôsledku čoho sa v priebehu rokov stáva súčasťou takmer všetkých politických oblastí.

Ten, kto sa zaoberá EÚ alebo národnými usmerneniami pre praktickú implementáciu „gender mainstreamingu“, čoskoro získa dojem, že vágnosť tohto termínu je zámerná. Často sa jednoducho stotožňuje s „rovnoprávnosťou“ mužov a žien, niekedy s lepším „zosúladením zamestnania a rodiny“ pre ženy. Táto nejednoznačnosť je úmyselná, pretože v modernej politike sa uprednostňujú výrazy, ktoré sa môžu ľubovoľne meniť podľa nálady verejnosti, ako napríklad „sociálna spravodlivosť“, „udržateľnosť“, a podobne. Sú to pojmy, ktoré môžu znamenať všetko, alebo nič.

To platí aj pri rodovej rovnosti. Tu však ide o viac než len o „zrovnoprávnenie“ (termín môže znamenať čokoľvek). Gender mainstreaming chce, aby v pozadí vždy bola položená otázka, či nemáme pred sebou nejaké „diskriminačné“ správanie, či sa nepostupuje podľa neodôvodnených, svojvoľných stereotypov, či sa nepreberajú rodovo špecifické vzory, ktoré vznikli na kultúrnom pozadí.

Absencia prekladu termínu „gender mainstreaming“ sa zvyčajne zdôvodňuje tým, že tento anglický termín nemá žiadny ekvivalent v iných jazykoch. Napr. vo francúzštine sa aj v oficiálnych dokumentoch používa rovnosť medzi ženami a mužmi, aj keď sú ta to kritizovaní. „Gender“ sa v angličtine vzťahuje na kultúrne a sociálne určené pohlavie, nie biologické – takéto rozlišovanie je možné len v niekoľkých málo jazykoch.

„Mainstream“ , resp. „Mainstreaming“ znamená, že niečo je považované za normálne, teda zodpovedajúce norme, že je to hlavný prúd. Ale táto norma – podľa ideológov gender mainstreamingu – vychádza z kultúry. To, čo je považované za „normálne“ , sa môže výrazne líšiť od kultúry ku kultúre. Tým sa však nemyslí to, že v Nemecku je za normálne považované jedenie párkov a v Taliansku jedenie pizze. Nie, ide tu o rozdiely medzi konkrétnym spôsobom života mužov a žien.

Politika „gender mainstreamingu“, ako ju implementuje OSN, Európska únia a následne aj jednotlivé národné štáty, sa tak usiluje zrušiť rozdiely medzi mužmi a ženami, ktorých pôvod vidí ako „kultúrny“, založený na zvykoch a tradíciách. Domyslené do konca, by táto politika viedla k úplnej rovnosti medzi pohlaviami a biologické pohlavie by bolo zredukované na nepodstatnú vlastnosť človeka, ktorá nie je významnejšia, než napríklad rozdielna farba vlasov.

Aké je ideologické pozadie gender mainstreamingu? Gender mainstreaming je živený z viacerých zdrojov.

1. Judith Butler a Queer  Theory

Keď feministické hnutie, ktoré sa objavilo na Západe v brázde hnutia roku 1968, dosiahlo v 70. a 80. rokoch významné úspechy, najmä takmer celosvetové schválenie potratu, začalo stagnovať, pretože nedokázalo rozvíjať žiadne nové prístupy založené na myšlienke triedneho boja medzi pohlaviami.

Tento feminizmus, ktorý pre svoje spoločensko-politické boje prevzal marxistický vzor, čelil rastúcej kritike za to, že príliš ignoroval rozdiely medzi pohlaviami. To by mohlo viesť k tomu, že rozdiely medzi mužmi a ženami by sa zdôraznili dokonca viac, než doposiaľ. Tieto feministky sa chovali tak, ako keby ženy nemali žiadne pohlavie a museli preto bojovať o to mužské, podobne ako proletariát v komunistickej revolúcii musí bojovať o vlastníctvo kapitálu. Normou bol muž, a išlo o to, aby sa žena stala mužskejšou.

Polarita medzi mužom a (diskriminovanou a zotročenou) ženou by však mala byť prekonaná: pohlavie ako faktor v medziľudských vzťahoch a pri budovaní „spravodlivej“ spoločnosti by už nemalo hrať úlohu.

Najvplyvnejšou predstaviteľkou tohto prístupu je Judith Butler. Vo svojej knihe „Gender Trouble – Feminizmus a podvracanie identity“ z roku 1990 volá po „zmätku pohlaví“ (gender trouble), k vedomému a aktívnemu stieraniu rozdielov medzi pohlaviami, ako sa to deje pri homosexuálnej Gay Parade. Hneď na začiatku prvej kapitoly píše: „Feministická teória vychádzala z veľkej časti z toho, že neexistuje vopred daná identita, popisovaná kategóriou „žena (ny)“. Nie biológia, ale kultúra podľa nej preberá úlohu osudu.

2. Identita a jej dekonštrukcia

Názory Judith Butler, (Queer Theory) nevyhnutne vedie k otázke, čo je vôbec identita, prípadne aký význam má vôbec pohlavie pre formovanie identity. Ak je pohlavie skutočne dôležité, má táto dôležitosť iba kultúrny pôvod? Je pohlavie pre formovanie identity podstatné?

Táto otázka sa dostala do módy nielen kvôli gender mainstreamingu alebo Queer Theory, ale je celkovou jednou z najobľúbenejších tém v psychológii posledných 10 až 20 rokov. Vymysleli sa pojmy ako „konštrukcia identity“, „patchwork identity“ , „formácie identity“ atď.

Niektorým zástupcom homosexuálnej a transgender lobby(LGBT – lesbičky, gayovia, bisexuáli, transsexuáli)poskytujú tieto teoretické prístupy argumenty pre ich politickú prácu: Ak identita nie je jasne definovaná, tak sa to potom týka aj pohlavia. Človek podľa toho potom žije skôr v akomsi fluide, kontinuu rôznych foriem pohlavia, ktoré môže mať podobu siahajúcu od „úplnej“ ženskosti k „totálnej“ mužnosti.

Literatúra na to je rozmanitá a neustále sa objavujú nové tituly. Aby sme vymenovali len niekoľko autorov, ktorých nájdete na Wikipédii: Luke Irigaray:  Monique Wittig,Michel Dorais, Michel Foucault a mnoho ďalších.

Gender mainstreaming tiež preberá túto myšlienku a kladie si za cieľ dekonštrukciu identity, aspoň čo sa týka rodovo špecifickej identity.

V tejto dobe už aj v Európskom parlamente čím ďalej tým viac, rodová rovnosť neznamená rovnosť medzi ženami a mužmi , ale otvorene sa hovorí (aj píše) o rovnosti všetkých piatich pohlaví, ako je uvedené vyššie.

 

3. Marxizmus a post-marxizmus

Hnacím motorom tejto revolučnej politiky, ktorá usiluje o dosiahnutie úplnej rovnosti medzi mužmi a ženami je názor, že akákoľvek nerovnosť vedie k hierarchizovaniu ľudí a to zase k podrobeniu a vykorisťovaniu. A tak sa dostávame k tretiemu zdroju, z ktorého čerpá gender mainstreaming: marxistická a post-marxistická doktrína.

Klasický komunizmus sa nikdy netajil, že chce odstrániť „buržoázno-kapitalistické mocenské štruktúry.“ Manželstvo a rodina sú nič než produkty tejto mocenskej štruktúry, ktorá má slúžiť len na udržiavanie moci kapitálu. Preto treba mládež sexualizovať, podporovať alternatívne formy partnerstva a zobrať deti čo najskôr zo starostlivosti rodičov. (Napr.: program EÚ – „Barcelónske ciele“ chce dosiahnuť, aby do konca roku 2011 bolo 33% detí do 3 rokov a 90% detí do 6 rokov v predškolských zariadeniach. Len pre informáciu, v Československu bolo v jasliach 5% detí, t. č. je v jasliach v Čechách 2% detí a na Slovensku 3% detí. Sme za to EÚ kritizovaní. Táto vláda už zvýšila ženám, ktoré pôjdu počas materskej do práce (do 3 rokov veku dieťaťa) materský príspevok, aby mohli zaplatiť jasle. Je to z európskych peňazí. Ženy, ktoré sú doma toto zvýšenie nemajú.)

Predstava, ktorú majú títo revolucionári, ale aj revolucionári gender mainstremingu, o ľuďoch, je v podstate veľmi pesimistická. Bez prítomnosti štátnej moci, bez obmedzovania slobody, sa bude každý človek nevyhnutne, ako by to bol zákon prírody, snažiť zotročiť ostatných. Toto možno prekonať iba tak, že bude stvorený „nový človek“.

 

– * –

 

Človeka však nemožno len tak ľahko zmeniť. Z tohto dôvodu viedli  všetky tieto pokusy k diktatúram a nakoniec masovým vraždám, pretože vytúžený „ideálny svet“ bolo možné budovať len vtedy, keď sa  odstránili disidenti.

Aj gender mainstreaming s jeho utopickými cieľmi stroskotá. Ak nie „mäkkým“ spôsobom – pretože naši politici si v určitom okamihu uvedomia, že to nefunguje – tak „natvrdo“ tým, že sa zrúti a nastane katastrofa, ktorá je nevyhnutným dôsledkom realizácie každej neprirodzenej utópie.

( Anna Záborská: Poznámky k politike rodovej rovnosti.)

zdroj: LifeNews