„Pane Bože môj, vypočuj moje modlitby a zachovaj verné ti stádo… Zachráň ho pred bezbožnou a pohanskou zlobou tých, čo sa ti rúhajú.“

Modlitba sv. Cyrila v hodine smrti i za Slovenský národ, dňa 14. februára 869 n. l. v roku 6377 od stvorenia sveta (Život sv. Konštantína – Cyrila kap. XVIII)

sv. Štefan

SV. ŠTEFAN PRVOMUČENÍK (1. stor.)

Sk 6

Ustanovenie diakonov 1 V tých dňoch, keď počet učeníkov rástol, Helenisti začali šomrať na Hebrejov, že pri každodennom obsluhovaní zanedbávajú ich vdovy. 2 Preto Dvanásti zvolali zhromaždenie učeníkov a povedali: “Nie je správne, aby sme my zanedbávali Božie slovo a obsluhovali pri stoloch. 3 Preto si, bratia, vyhliadnite spomedzi seba sedem osvedčených mužov, plných Ducha a múdrosti, a na túto úlohu ustanovíme ich. 4 My sa budeme celkom venovať modlitbe a službe slova.” 5 Táto reč sa páčila celému zhromaždeniu a vyvolili si Štefana, muža plného viery a Ducha Svätého, ďalej Filipa, Prochora, Nikanora, Timona, Parmenáša a Mikuláša, prozelytu z Antiochie. 6 Postavili ich pred apoštolov a oni sa modlili a vložili na nich ruky.

7 Božie slovo sa šírilo a počet učeníkov v Jeruzaleme veľmi rástol. Aj veľa kňazov poslušne prijalo vieru.

Uväznenie Štefana - 8 Štefan plný milosti a sily, robil veľké divy a znamenia medzi ľudom. 9 Tu vstali niektorí z takzvanej synagógy Libertíncov, Cyrénčanov a Alexandrijčanov a z tých, čo boli z Cilície a Ázie, a hádali sa so Štefanom. 10 Ale neboli schopní čeliť múdrosti a Duchu, ktorým hovoril. 11 Podstrčili teda mužov, ktorí hovorili: “Počuli sme, že hovoril rúhavé slová proti Mojžišovi a proti Bohu.” 12 Pobúrili ľud, starších a zákonníkov, zbehli sa, zdrapli ho a zaviedli pred veľradu. 13 Tu postavili falošných svedkov, ktorí hovorili: “Tento človek neprestáva hovoriť proti svätému miestu a proti Zákonu. 14 Počuli sme, ako hovoril, že Ježiš, ten Nazaretský, zborí toto miesto a zmení obyčaje, ktoré nám odovzdal Mojžiš.”

15 Všetci, čo sedeli vo veľrade, uprene naňho hľadeli a videli, že jeho tvár je ako tvár anjela.

Sk 7

Štefanova obranná reč - 1 Veľkňaz sa opýtal: “Je to naozaj tak?” 2 On vravel: “Bratia a otcovia, počúvajte! Boh slávy sa zjavil nášmu otcovi Abrahámovi, keď bol ešte v Mezopotámii prv, ako býval v Charrane, 3 a povedal mu: “Odíď zo svojej krajiny a od svojich príbuzných a chod’ do krajiny, ktorú ti ukážem.” 4 I odišiel z chaldejskej krajiny a býval v Charrane. A keď mu zomrel otec, presťahoval ho odtiaľ do tejto krajiny, v ktorej teraz vy bývate. 5 Nedal mu v nej ani na stopu nohy dedičstva, ale sľúbil, že mu ju dá do vlastníctva a po ňom jeho potomstvu; hoci nemal syna. 6 Boh to povedal takto: “Jeho potomstvo bude bývať v cudzej krajine; zotročia ho a štyristo rokov budú s nim zle zachádzať. 7 Ale ja budem súdiť národ, ktorému budú otročiť; povedal Boh, a potom vyjdú a budú mi slúžiť na tomto mieste.” 8 A uzavrel s ním zmluvu obriezky. A tak, keď sa mu narodil Izák, na ôsmy deň ho obrezal, aj Izák Jakuba a Jakub dvanástich praotcov. 9 Praotcovia žiarlili na Jozefa a predali ho do Egypta. Ale Boh bol s ním 10 a vyslobodil ho zo všetkých jeho útrap. Dal mu milosť i múdrosť v očiach faraóna, egyptského kráľa a ustanovil ho za správcu Egypta a celého svojho domu. 11 Potom na celý Egypt a Kanaán prišiel hlad a veľké súženie a naši otcovia nemali čo jesť. 12 Keď sa Jakub dopočul, že v Egypte majú obilie, poslal tam našich otcov prvý raz. 13 Druhý raz sa dal Jozef poznať svojim bratom a faraón spoznal Jozefov rod. 14 Vtedy dal Jozef zavolať svojho otca Jakuba i celé príbuzenstvo, spolu sedemdesiatpäť osôb, 15 a Jakub zostúpil do Egypta. Tam zomrel on aj naši otcovia. 16 Preniesli ich do Sichemu a uložili ich v hrobe, ktorý kúpil Abrahám od Hemorových synov v Sicheme a zaplatil striebrom. 17 Ako sa blížil čas prisľúbenia, ktoré dal Boh Abrahámovi, ľud v Egypte vzrastal a množil sa, 18 kým nenastúpil v Egypte iný kráľ, ktorý Jozefa nepoznal. 19 On zaskočil náš rod a tak trápil otcov, že museli odhadzovať svoje nemluvňatá, aby nezostali nažive. 20 V tom čase sa narodil Mojžiš a bol krásny pred Bohom. Tri mesiace ho chovali v otcovskom dome. 21 Keď ho vyložili, ujala sa ho faraónova dcéra a vychovala si ho ako syna. 22 Tak Mojžiša vyučili vo všetkej egyptskej múdrosti a bol mocný v slovách i vo svojich činoch. 23 Ale keď dovŕšil štyridsať rokov, zatúžil v srdci navštíviť svojich bratov, synov Izraela. 24 A keď videl, ako ktorémusi krivdia, zastal sa ho a pomstil utláčaného tak, že Egypťana zabil. 25 Myslel si, že bratia pochopia, že ich Boh chce zachrániť jeho rukou, ale oni to nepochopili. 26 Na druhý deň sa zasa zjavil medzi nimi, práve keď sa hádali, a presviedčal ich, aby sa zmierili: “Mužovia, ste bratia, prečo blížite jeden druhému?” 27 Ale ten, čo krivdil blížnemu, odbil ho slovami: “Kto ťa ustanovil za knieža a sudcu nad nami?! 28 Vari chceš zabiť aj mňa, ako si včera zabil toho Egypťana?” 29 Pre toto slovo Mojžiš ušiel a býval ako cudzinec v madiánskej krajine, kde sa mu narodili dvaja synovia.

30 Keď uplynulo štyridsať rokov, zjavil sa mu na púšti pri vrchu Sinaj anjel v plameni horiaceho krika. 31 Keď to Mojžiš zbadal, divil sa tomu, čo videl. A keď prišiel bližšie, aby sa na to pozrel, zaznel Pánov hlas: 32Ja som Boh tvojich otcov, Boh Abraháma, Izáka a Jakuba.” Mojžiš sa chvel a neodvážil sa pozrieť. 33 Pán mu povedal: “Zobuj si obuv z nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je zem svätá. 34 Dobre som videl, ako trpí môj ľud v Egypte a počul som ich vzdychanie; preto som zostúpil vyslobodiť ich. A teraz poď, pošlem tá do Egypta!”

35 Tohoto Mojžiša, ktorého odmietli, keď povedali: “Kto ťa ustanovil za knieža a sudcu?!”, toho Boh poslal ako knieža a vysloboditeľa s mocou anjela, čo sa mu zjavil v kríku. 36 0n ich vyviedol a robil divy a znamenia v egyptskej krajine a na Červenom mori a štyridsať rokov na púšti. 37 To je ten Mojžiš, ktorý povedal synom Izraela: “Proroka vám vzbudí Boh z vašich bratov ako mňa.” 38 To on bol pri zhromaždení ľudu na púšti s anjelom, čo sa s ním rozprával na vrchu Sinaj, i s našimi otcami; on dostal živé slová, aby nám ich odovzdal. 39 Ale naši otcovia ho nechceli poslúchať, odmietli ho a v srdciach sa im zacnelo po Egypte. 40 Áronovi vraveli: “Urob nám bohov, ktorí pôjdu pred nami, lebo nevieme, čo sa stalo s tým Mojžišom, čo nás vyviedol z egyptskej krajiny.” 41 I urobili si v tých dňoch teľa, priniesli modle obetu a kochali sa v diele svojich rúk. 42 Ale Boh sa odvrátil a vydal ich, aby slúžili nebeským zástupom, ako sa píše v knihe Prorokov:

Dom Izraela, vari ste mne prinášali

krvavé a nekrvavé obety

štyridsať rokov na púšti?

43 Veď ste so sebou nosili stánok Molocha

a hviezdu svojho boha Refana,

podoby, čo ste si urobili, aby ste sa im klaňali.

Preto vás presídlim až za Babylon.”

44 Naši otcovia mali na púšti stánok zmluvy, ako im nariadil ten, čo povedal Mojžišovi, aby ho zhotovil podľa vzoru, ktorý videl. 45 Naši otcovia ho prevzali a za Jozueho priniesli na územie pohanov, ktorých Boh vyhnal spred našich otcov, až do dní Dávida. 46 On našiel milosť u Boha a prosil, aby smel nájsť stánok Jakubovmu domu. 47 Ale až Šalamún mu postavil dom. 48 Lenže Najvyšší nebýva v domoch, zhotovených rukou,ako hovorí prorok:

49 “Nebo je mojim trónom

a zem podnožkou mojich nôh.

Akýže mi postavíte dom, hovorí Pán,

alebo aké je miesto môjho odpočinku?

50 A neurobila moja ruka toto všetko?”

51 Vy, tvrdošijní s neobrezaným srdcom a ušami, vy vždy odporujete Duchu Svätému; vy takisto ako vaši otcovia. 52 Ktorého proroka neprenasledovali vaši otcovia? Oni zabíjali tých, čo predpovedali príchod Spravodlivého, a vy ste sa teraz stali jeho zradcami a vrahmi; 53 Vy, čo ste prostredníctvom anjelov dostali zákon, no nezachovávali ste ho.”

Štefanova mučenícka smrť - 54 Keď to počuli, pukali im srdcia od zlosti a zubami škrípali proti nemu. 55 Ale on, plný Ducha Svätého, uprene sa zahľadel na nebo, uvidel Božiu slávu a Ježiša stáť p o pravici Boha 56 a povedal: “Vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha.” 57 Strašne vykríkli, zapchávali si uši a všetci sa naňho vrhli. 58 Vyhnali ho za mesto a kameňovali. Svedkovia si odložili šaty k nohám mladého muža, ktorý sa volal Šavol. 59 Štefana kameňovali a on sa modlil: “Pane Ježišu, prijmi môjho ducha.” 60 Potom si kľakol a zvolal veľkým hlasom: “Pane, nezapočítaj im tento hriech.” A  len čo to povedal, zomrel.

Štěpán (=ověnčený), prvomučedník, protože prvý sv ou krev za Krista prolil, byl žákem slavného učitele Gamaliela a jeden ze 72 učeníků Páně. Sv. apoštolové zvolili 7 jáhnů k ošetřování chudých a posvětili je vkládáním rukou a modlitbou; mezi nimi byl i sv. Štěpán. V jeho čistém srdci Duch sv. našel příbytek Sobě připravený a osvítil sv. Štěpána tak, že byl pln milosti a síly. Činil mnoho zázrakův a obrátil mnoho Židů na křesťanskou víru, takže ostatní se domnívali, že již se přiblížil konec synagogy. Při rozmluvě nezmohli ničeho proti Duchu, který z něho mluvil namítati, a obžalovali jej tedy u vysoké rady, že se rouhá zákonu Božímu. Sv. Štěpán hájil se tak skvěle, že o jeho nevině přesvědčeni byli a uznati musili, že Duch sv. mluví z něho. Mužně žalobcům svým do očí řekl, že Mesiáše utratili, zavrhli a Duchu sv. že stále na odpor se staví. Když pak zuby skřípali a křičeli, aby řeči jeho neslyšeli, zvolal mocným hlasem: “Vidím nebesa otevřena a Syna Božího sedícího po pravici Boží.” Tu nemohli se udržeti, zacpávali si uši, vrhli se naň a s velkým křikem vyvedli jej za město, aby jej ukamenovali. Když jej kamenovali, modlil se za nepřátele své: “Pane, nepokládej jim to za hřích.”. A při slovech: “Pane Ježíši, přijmi duši mou” vypustil ducha. Ostatky jeho jsou ve chrámě sv. Vavřince v Římě. (Obrázkový život svatých, Vilém Auer, Mnichov 1892)

zdroj obrázkov net

© 2011 OKHT – Občania za kresťanské hodnoty a tradície. Všetky práva vyhradené. Vytvorené v softvéri WordPress.