Menu Zavrieť

23.09.2013 22:54

Drahí bratia a sestry,

dnes som si prečítal stanovisko výboru pre práva LGBTI osôb k procesu prípravy Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike (tej našťastie odloženej). Prepáčte mi, nedá mi to nenapísať aspoň pár riadkov.

Celý dokument je vlastne nárekom nad tým, že ak by LGBTI osoby hľadali raj na zemi, určite by to nebolo Slovensko, čo je podľa záberov i štatistík vševediaceho a vševedúceho oka EÚ neúnosná skutočnosť. Z textu ako z horského prameňa strieka viera v pokrok a v človeka, a o to bolestnejšie sú vzlyky autorov, pre ktorých je úcta k homosexualite súčasť univerzálnej gramotnosti každej ľudskej bytosti (v praxi: Nemáte radi homo? Ste negramotní). Z dokumentu počuť nárek nad Slovenskom, ktoré ešte nepochopilo, že nemá veriť v Krista ale v tento akýsi všemohúci, všeriešiaci a všadeprítomný pokrok. Akoby ľudia na Slovensku vôbec nechceli pochopiť vrcholnosť globalizácie, a to že Nový svetový poriadok má predsa v pláne už len jedno náboženstvo humanizmu a tolerancie, náboženstvo, kde sa v skutočnosti neuctieva Boh, ale človek, jedným slovom homoizmus.

A keďže homoizmus na Slovensku predsa len ešte nie je dostatočne doma, nárek autorov dokumentu pokračuje oplakávaním mladých LGBTI osôb, ktoré sú šikanované v škole pretože sú LGBTI. A potom zrazu… akoby náhodou i na to je tu liek: sexuálna výchova, ktorá už konečne začne meniť to zadubené myslenie ľudí a búrať ten mýtus, že človek môže byť len muž alebo žena. Ale ani tento účinný liečik menom sexuálna výchova nechce Slovensko prehltnúť a stigmatizuje tak čelo sociálnych inžinierov, ktorí už dávno rozhodli ako má väčšinová spoločnosť rozmýšľať a vyzerať. Veru, celým textom sa nebadane vznáša akási už predom prijatá pravda, a to že Slovenská spoločnosť je nesmierne zaostalá,  a preto ju treba „vychovávať“. Že vôbec Slovenská spoločnosť nie je schopná vládnuť si sama, lebo ona nie a nie prestať s tým svojim historickým upínaním sa na odkaz nejakého Cyrila, či Metoda. Z celého textu je totiž jasné, že nesplneným snom autorov je mať Slovensko, kde byť homosexuálom je rovnako normálne ako heterosexálom. Keďže to tak nie je, autori opäť vyjadrujú akúsi bolesť nad tým ako len málo sa robí pre to, aby ľudia už neverili toľko biblii a nechali sa teraz unášať tým novým štátnym náboženstvom OSN a EÚ, ktorým je homoizmus. Preto aj na konci tohto vskutku skvostného dokumentu nezabudli autori priložiť články nového štátneho náboženstva, toho, čomu teraz treba i na Slovensku veriť. Nazvali to „Odpovede  na najčastejšie otázky ohľadom ľudských práv LGBTI ľudí vypracované Úradom Vysokej komisárky OSN pre ľudské práva v rámci kampane Slobodní a rovní.“ Tento posvätný dokument, ku ktorému nám dala svoje NIHIL OBSTAT sama vysoko zasvätená kňažná, pani komisárka, nám vo svojich odpovediach otvorila srdce a  zvestovala neriedené „evanjelium“ o  sexuálnej orientácii, rode a všetko to, čo už ste asi počuli a stále ešte nemôžete uveriť, že toto môžu inteligentní ľudia hovoriť a myslieť vážne. Noale ako to už býva, to najlepšie prichádza vždy nakoniec. Na konci svojich otázok sa pani vysoko zasvätená komisárka jasne vyjadrila, že obmedzovanie práv LGBTI osôb tak ako ich už vynašla „rada druidov“ v OSN nemôže byť ospravedlnené ani zo strany náboženstva. To znamená, že pani komisárka jasne povedala, že štátne náboženstvo OSN je proste štátnym náboženstvom a ostatné náboženstvá, ak chcú existovať, musia sa podriadiť tomu štátnemu. Taká je až ona tolerantná. Navodzuje sa pritom taký pocit, že no veď to si tam len trošičku v tom kresťanstve pozmeníte…no. Ale my už pritom dobre vieme, že tu sa hlása celkom iné evanjelium, že sa žiada zmeniť samotnú podstatu Kristovho učenia o človeku,ľudskej slobode, spravodlivosti atď. To by ale bolo ešte na dlho…

Chcel by som sa Vám na záver ospravedlniť za povrchnosť toho, čo píšem, naozaj vždy píšem to, čo si myslím, a preto aj na záver musím napísať dôležitú vec:

Stal sa hrozný historický omyl! Podľa hore citovaných odpovedí sa totiž zdá, že Sodoma a Gomora bola zničená v rozpore s univerzálnymi právami LGBTI osôb, do ktorých poznania nás pani komisárka práve zasvätila!  Beda, beda, beda, kto to len teraz pani komisárke povie? Ktohovie. Možno sa Sodoma a Gomora stane novým pútnickým miestom tohto nového náboženstva, miestom jeho prvých mučeníkov, síce odsúdených spravodlivým Božím hnevom, ale to „len“ podľa biblie.

A tak… mám veľmi silný pocit, že všemohúci a vševediaci Boh nie je súčasťou tu prezentovaného štátneho náboženstva o univerzálnosti a iných vznešených pojmoch. Nuž ale potom, pani komisárka a drahí autori dokumentu, ak neslúžite Bohu, komu slúžite?

Za Spoločenstvo svätého Jozefa,

Michal Meluch.