27 júna 2013 sme sa za Inštitút Leva XIII. zúčastnili pripomienkovania prirpavovaného dokumentu vládoy s názvom Stratégia ludských práv. Dokument vypracoval redakćný tým na čele s pánom Kalmanom Petóczom (Dagmar Kusá, Dagmar Horná, Peter Guroň, Mesochoritosová).
Dokument sa venuje strategie pre vládu pri zavádzaní tzv. nových ludských práv. Pôvod dokuemnt pocháza z čiac krátkej Radičovej vlády a za ciel má vytyčené legitimozvať a inštitucionalizovať na Slovensku zvrátenú rodovu ideologiu. Ide o nevídane radikálny dokument, ktorý popri inom navrhuje:
- zriadenie širokého byrokratického aparátu štátnej správy na masívne financovanie a presadzovanie záujmov tzv. homoloby
- zmenu slovenskej legislatívy v prospech okraovej homoloby a feministických skupin podla cielov rodovej ideologie
- monitorovanie občanov čo verejne neschvaluju sodomiu a rodovú ideologiu ako šíritelov nenávisti
- zavádzanie štátnej propagandy a perverznej sexuálnej výchovy na školách v duchu rodovej ideológie.
Priebeh diskusie
Hneď na začiatku stretnutia v rámci pripomienkovania dokumentu verejným sektorom sme vyjadrili naše hlavné námietky. Autori dokumentu, na čele s pánom Petótzcom bez váhania priznali, že dokument je naozaj kontroverzný a že nieje možné očakávať, že by sme sa na ňom zhodli. Napriek tomu pán Petócz nelogicky žiadali, že dokument musí byť prijatý stoj čo stoj.
Naša hlavná priponienka smerovala k ideologickému charakteru celého dokumentu. Vyjadrili sme principiálny nesúhlas k podpore dokumentu a žiadali sme o jeho prerobenie tak aby nebol ideologický. Pani Mesochoritosová nám dala jasne najavo, že to neprichádza do úvahy. Tvrdila, že Slovnesko je k jeho prijatiu zaviazané. Na opakované dožadovanie viacerých úcastníkov na základe akých medzinárodných zmlúv sme zaviazaný dokument prijat, sme dostali od pani Hornej vysvetlenie, že ide o všeobecný trend vývoja ludských práv v európe a keď že my sme jej súčasťu, tak ho prijať jednoducho musíme. Išlo o neuveritelne aroganté a nekompetnté zavádzanie.
Všeobecná diskusia ďalej pokračovala pripomienkami nad rizikami predloženého dokumentu od predstavitelov verejného sektora. Zo strany komisie sme ale nepočuli žiadné rozumné odpoveďe na závažné výhrady, len vyhovárania na nedostatok času a uistovania, že nemusíme sa obáváť rizík, lebo žijeme v 21 storoči a Oni (redakčný tým) vedia čo robia. Komisia v snahe zachrániť situáciu pôsobila miestami naivne, miestami nekompetentne a miestami arogantne.
Napriek jasne odmietavým postojom drvivej vačšiny úcastníkov pripomiekovania, komisia sa nás snažila uistovať, že dokument je výsledkom kompromisu všetkých rozdielných strán vrátnae tej našej. Z diskusie bolo ale zrejme, že v plene sa nenašiel nikto čo by schvaloval názory artikulovane v dokumente.
Po pól hodine vyhbavých odpovedi sme chceli vedieť, kolko účastníkov verejného sektora dokument skutocne podporuje a kolko je proti nemu. Z predošlej debaty a celkovej atmosery bolo ale zrejemé, že z dokumentom nikto z účastníkov nesúhlasí. Vyzvali sme teda komisiu k hlasovaniu o podpore dokuemntu medzi úcastníkmi verejn=eho sektoru aby sa ujasnilo či dokument reprezentuje pohlad relevantnej skupiny účastníkov. Táto žiadosť redakčný tým extremne podráždil. Bolo nám odobraté slovo s oddôvodnením, že „niesme reprezentativna vzorka“. Hlasovať sa nebude lebo niesme tu od toho aby sme sa k dokumentu ako celku vyjadrovali. Tón zo strany moderátorky boj jasne agresívny a v ďalšej debate nám odobrala mirkofón. Na jej prístup sme sa hlasne ohradili a upovedomili sme komisiu, že vačsina slovákov sú krestania a neschvalujú rodovú ideológiu, ktorú sa tu komisia snaži občanom cez dokuemtn nanutiť. Na naše protestny nás komisia vykázala zo stretnutia z dôvodu nedemokratického narúšania „dialógu“…
Následne nasledovalo nezmyslené diskutovanie medzi účastníkmi 10tich pracovných skupinách podla kapitol dokumentu, kde účastíci podujatia mali medzi diskutovať bez účasti autorov dokumentu. Na záver mali napísať pripomieky k jednotivým kapitolam, čo by chceli do nich pridať. Tejto nezmyslenej časti sme sa rozhodli nezúčastniť. Zo strany redakčného týmu bolo absolutne drzé vyhýbať sa takto diskusii o dokumentu a ludí čo z dokumentom nesuhlasia manipulovať aby písali návrhy čo do dokumentu pridať.
Nezúčastnili sme sa tejto debaty aj preto, aby komisia nemohla zneužiť našu účasť na legitimizáciu celého dokumentu. Aby sme neboli súčasťou verejnej diskusie, vďka ktorej dokument mohol vzniknuť.
Celkovo, komisia pôsobila arogantne a nekompetennte. Proces pripomienkovania bol manipulovaný a na neprijemne otázky komisia jendpoducho nereagovala. Cele podujatie malo skôr charakter zlej komédie alebo ochotníckeho divadla, ako rozumnú rozpravu k závažnému dokumentu ktorý ma vláda schvaliť. Na záver nám redakčná komisia drzo oznámila, že naše vznesené pripomienku nemajú žiaden závazny charakter, čo znamená že je čisto na komisii čo napíše do výsledneho dokumentu. Účasť pripomienkovania občianského sektora mala zrejme poslúžiť na politické zlegitimizovania dokumentu. Na vytvorenie zdania, že kontroverzný dokument o nových ludských právach vznikol vysledkom pestrej verejnej diskusie.
Vláda SR ma dokument „Strategia ludských práv“schváliť 12. septembra 2013.
Ing. Robert Mátéffy – riaditel, Inštitút Leva XIII.