SV. ŠTEFAN PRVOMUČENÍK (1. stor.)

Sk 6

Ustanovenie diakonov ¹ V tých dňoch, keď počet učeníkov rástol, Helenisti začali šomrať na Hebrejov, že pri každodennom obsluhovaní zanedbávajú ich vdovy. ² Preto Dvanásti zvolali zhromaždenie učeníkov a povedali: „Nie je správne, aby sme my zanedbávali Božie slovo a obsluhovali pri stoloch. ³ Preto si, bratia, vyhliadnite spomedzi seba sedem osvedčených mužov, plných Ducha a múdrosti, a na túto úlohu ustanovíme ich. ⁴ My sa budeme celkom venovať modlitbe a službe slova.“ ⁵ Táto reč sa páčila celému zhromaždeniu a vyvolili si Štefana, muža plného viery a Ducha Svätého, ďalej Filipa, Prochora, Nikanora, Timona, Parmenáša a Mikuláša, prozelytu z Antiochie. ⁶ Postavili ich pred apoštolov a oni sa modlili a vložili na nich ruky.

⁷ Božie slovo sa šírilo a počet učeníkov v Jeruzaleme veľmi rástol. Aj veľa kňazov poslušne prijalo vieru.

Uväznenie Štefana – ⁸ Štefan plný milosti a sily, robil veľké divy a znamenia medzi ľudom. ⁹ Tu vstali niektorí z takzvanej synagógy Libertíncov, Cyrénčanov a Alexandrijčanov a z tých, čo boli z Cilície a Ázie, a hádali sa so Štefanom. ¹⁰ Ale neboli schopní čeliť múdrosti a Duchu, ktorým hovoril. ¹¹ Podstrčili teda mužov, ktorí hovorili: „Počuli sme, že hovoril rúhavé slová proti Mojžišovi a proti Bohu.“ ¹² Pobúrili ľud, starších a zákonníkov, zbehli sa, zdrapli ho a zaviedli pred veľradu. ¹³ Tu postavili falošných svedkov, ktorí hovorili: „Tento človek neprestáva hovoriť proti svätému miestu a proti Zákonu. ¹⁴ Počuli sme, ako hovoril, že Ježiš, ten Nazaretský, zborí toto miesto a zmení obyčaje, ktoré nám odovzdal Mojžiš.“

¹⁵ Všetci, čo sedeli vo veľrade, uprene naňho hľadeli a videli, že jeho tvár je ako tvár anjela.

Štefanova obranná reč – ¹ Veľkňaz sa opýtal: „Je to naozaj tak?“ ² On vravel: „Bratia a otcovia, počúvajte! Boh slávy sa zjavil nášmu otcovi Abrahámovi, keď bol ešte v Mezopotámii prv, ako býval v Charrane, ³ a povedal mu: „Odíď zo svojej krajiny a od svojich príbuzných a chod‘ do krajiny, ktorú ti ukážem.“ ⁴ I odišiel z chaldejskej krajiny a býval v Charrane. A keď mu zomrel otec, presťahoval ho odtiaľ do tejto krajiny, v ktorej teraz vy bývate. ⁵ Nedal mu v nej ani na stopu nohy dedičstva, ale sľúbil, že mu ju dá do vlastníctva a po ňom jeho potomstvu; hoci nemal syna. ⁶ Boh to povedal takto: „Jeho potomstvo bude bývať v cudzej krajine; zotročia ho a štyristo rokov budú s nim zle zachádzať. ⁷ Ale ja budem súdiť národ, ktorému budú otročiť; povedal Boh, a potom vyjdú a budú mi slúžiť na tomto mieste.“ ⁸ A uzavrel s ním zmluvu obriezky. A tak, keď sa mu narodil Izák, na ôsmy deň ho obrezal, aj Izák Jakuba a Jakub dvanástich praotcov. ⁹ Praotcovia žiarlili na Jozefa a predali ho do Egypta. Ale Boh bol s ním ¹⁰ a vyslobodil ho zo všetkých jeho útrap. Dal mu milosť i múdrosť v očiach faraóna, egyptského kráľa a ustanovil ho za správcu Egypta a celého svojho domu. ¹¹ Potom na celý Egypt a Kanaán prišiel hlad a veľké súženie a naši otcovia nemali čo jesť. ¹² Keď sa Jakub dopočul, že v Egypte majú obilie, poslal tam našich otcov prvý raz. ¹³ Druhý raz sa dal Jozef poznať svojim bratom a faraón spoznal Jozefov rod. ¹⁴ Vtedy dal Jozef zavolať svojho otca Jakuba i celé príbuzenstvo, spolu sedemdesiatpäť osôb, ¹⁵ a Jakub zostúpil do Egypta. Tam zomrel on aj naši otcovia. ¹⁶ Preniesli ich do Sichemu a uložili ich v hrobe, ktorý kúpil Abrahám od Hemorových synov v Sicheme a zaplatil striebrom. ¹⁷ Ako sa blížil čas prisľúbenia, ktoré dal Boh Abrahámovi, ľud v Egypte vzrastal a množil sa, ¹⁸ kým nenastúpil v Egypte iný kráľ, ktorý Jozefa nepoznal. ¹⁹ On zaskočil náš rod a tak trápil otcov, že museli odhadzovať svoje nemluvňatá, aby nezostali nažive. ²⁰ V tom čase sa narodil Mojžiš a bol krásny pred Bohom. Tri mesiace ho chovali v otcovskom dome. ²¹ Keď ho vyložili, ujala sa ho faraónova dcéra a vychovala si ho ako syna. ²² Tak Mojžiša vyučili vo všetkej egyptskej múdrosti a bol mocný v slovách i vo svojich činoch. ²³ Ale keď dovŕšil štyridsať rokov, zatúžil v srdci navštíviť svojich bratov, synov Izraela. ²⁴ A keď videl, ako ktorémusi krivdia, zastal sa ho a pomstil utláčaného tak, že Egypťana zabil. ²⁵ Myslel si, že bratia pochopia, že ich Boh chce zachrániť jeho rukou, ale oni to nepochopili. ²⁶ Na druhý deň sa zasa zjavil medzi nimi, práve keď sa hádali, a presviedčal ich, aby sa zmierili: „Mužovia, ste bratia, prečo blížite jeden druhému?“ ²⁷ Ale ten, čo krivdil blížnemu, odbil ho slovami: „Kto ťa ustanovil za knieža a sudcu nad nami?! ²⁸ Vari chceš zabiť aj mňa, ako si včera zabil toho Egypťana?“ ²⁹ Pre toto slovo Mojžiš ušiel a býval ako cudzinec v madiánskej krajine, kde sa mu narodili dvaja synovia.

³⁰ Keď uplynulo štyridsať rokov, zjavil sa mu na púšti pri vrchu Sinaj anjel v plameni horiaceho krika. ³¹ Keď to Mojžiš zbadal, divil sa tomu, čo videl. A keď prišiel bližšie, aby sa na to pozrel, zaznel Pánov hlas: ³² „Ja som Boh tvojich otcov, Boh Abraháma, Izáka a Jakuba.“ Mojžiš sa chvel a neodvážil sa pozrieť. ³³ Pán mu povedal: „Zobuj si obuv z nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je zem svätá. ³⁴ Dobre som videl, ako trpí môj ľud v Egypte a počul som ich vzdychanie; preto som zostúpil vyslobodiť ich. A teraz poď, pošlem tá do Egypta!“

³⁵ Tohoto Mojžiša, ktorého odmietli, keď povedali: „Kto ťa ustanovil za knieža a sudcu?!“, toho Boh poslal ako knieža a vysloboditeľa s mocou anjela, čo sa mu zjavil v kríku. ^{36 0}n ich vyviedol a robil divy a znamenia v egyptskej krajine a na Červenom mori a štyridsať rokov na púšti. ³⁷ To je ten Mojžiš, ktorý povedal synom Izraela: „Proroka vám vzbudí Boh z vašich bratov ako mňa.“ ³⁸ To on bol pri zhromaždení ľudu na púšti s anjelom, čo sa s ním rozprával na vrchu Sinaj, i s našimi otcami; on dostal živé slová, aby nám ich odovzdal. ³⁹ Ale naši otcovia ho nechceli poslúchať, odmietli ho a v srdciach sa im zacnelo po Egypte. ⁴⁰ Áronovi vraveli: „Urob nám bohov, ktorí pôjdu pred nami, lebo nevieme, čo sa stalo s tým Mojžišom, čo nás vyviedol z egyptskej krajiny.“ ⁴¹ I urobili si v tých dňoch teľa, priniesli modle obetu a kochali sa v diele svojich rúk. ⁴² Ale Boh sa odvrátil a vydal ich, aby slúžili nebeským zástupom, ako sa píše v knihe Prorokov:

„Dom Izraela, vari ste mne prinášali

krvavé a nekrvavé obety

štyridsať rokov na púšti?

⁴³ Veď ste so sebou nosili stánok Molocha

a hviezdu svojho boha Refana,

podoby, čo ste si urobili, aby ste sa im klaňali.

Preto vás presídlim až za Babylon.“

⁴⁴ Naši otcovia mali na púšti stánok zmluvy, ako im nariadil ten, čo povedal Mojžišovi, aby ho zhotovil podľa vzoru, ktorý videl. ⁴⁵ Naši otcovia ho prevzali a za Jozueho priniesli na územie pohanov, ktorých Boh vyhnal spred našich otcov, až do dní Dávida. ⁴⁶ On našiel milosť u Boha a prosil, aby smel nájsť stánok Jakubovmu domu. ⁴⁷ Ale až Šalamún mu postavil dom. ⁴⁸ Lenže Najvyšší nebýva v domoch, zhotovených rukou,ako hovorí prorok:

⁴⁹ „Nebo je mojim trónom

a zem podnožkou mojich nôh.

Akýže mi postavíte dom, hovorí Pán,

alebo aké je miesto môjho odpočinku?

⁵⁰ A neurobila moja ruka toto všetko?“

⁵¹ Vy, tvrdošijní s neobrezaným srdcom a ušami, vy vždy odporujete Duchu Svätému; vy takisto ako vaši otcovia. ⁵² Ktorého proroka neprenasledovali vaši otcovia? Oni zabíjali tých, čo predpovedali príchod Spravodlivého, a vy ste sa teraz stali jeho zradcami a vrahmi; ⁵³ Vy, čo ste prostredníctvom anjelov dostali zákon, no nezachovávali ste ho.“

Štefanova mučenícka smrť – ⁵⁴ Keď to počuli, pukali im srdcia od zlosti a zubami škrípali proti nemu. ⁵⁵ Ale on, plný Ducha Svätého, uprene sa zahľadel na nebo, uvidel Božiu slávu a Ježiša stáť p o pravici Boha ⁵⁶ a povedal: „Vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha.“ ⁵⁷ Strašne vykríkli, zapchávali si uši a všetci sa naňho vrhli. ⁵⁸ Vyhnali ho za mesto a kameňovali. Svedkovia si odložili šaty k nohám mladého muža, ktorý sa volal Šavol. ⁵⁹ Štefana kameňovali a on sa modlil: „Pane Ježišu, prijmi môjho ducha.“ ⁶⁰ Potom si kľakol a zvolal veľkým hlasom: „Pane, nezapočítaj im tento hriech.“ A  len čo to povedal, zomrel.

Štěpán (=ověnčený), prvomučedník, protože prvý sv ou krev za Krista prolil, byl žákem slavného učitele Gamaliela a jeden ze 72 učeníků Páně. Sv. apoštolové zvolili 7 jáhnů k ošetřování chudých a posvětili je vkládáním rukou a modlitbou; mezi nimi byl i sv. Štěpán. V jeho čistém srdci Duch sv. našel příbytek Sobě připravený a osvítil sv. Štěpána tak, že byl pln milosti a síly. Činil mnoho zázrakův a obrátil mnoho Židů na křesťanskou víru, takže ostatní se domnívali, že již se přiblížil konec synagogy. Při rozmluvě nezmohli ničeho proti Duchu, který z něho mluvil namítati, a obžalovali jej tedy u vysoké rady, že se rouhá zákonu Božímu. Sv. Štěpán hájil se tak skvěle, že o jeho nevině přesvědčeni byli a uznati musili, že Duch sv. mluví z něho. Mužně žalobcům svým do očí řekl, že Mesiáše utratili, zavrhli a Duchu sv. že stále na odpor se staví. Když pak zuby skřípali a křičeli, aby řeči jeho neslyšeli, zvolal mocným hlasem: „Vidím nebesa otevřena a Syna Božího sedícího po pravici Boží.“ Tu nemohli se udržeti, zacpávali si uši, vrhli se naň a s velkým křikem vyvedli jej za město, aby jej ukamenovali. Když jej kamenovali, modlil se za nepřátele své: „Pane, nepokládej jim to za hřích.“. A při slovech: „Pane Ježíši, přijmi duši mou“ vypustil ducha. Ostatky jeho jsou ve chrámě sv. Vavřince v Římě. (Obrázkový život svatých, Vilém Auer, Mnichov 1892)

zdroj obrázkov net