„Pane Bože môj, vypočuj moje modlitby a zachovaj verné ti stádo… Zachráň ho pred bezbožnou a pohanskou zlobou tých, čo sa ti rúhajú.“

Modlitba sv. Cyrila v hodine smrti i za Slovenský národ, dňa 14. februára 869 n. l. v roku 6377 od stvorenia sveta (Život sv. Konštantína – Cyrila kap. XVIII)

Otec – pastier svojej rodiny

Úvod

Jeden z najznámejších obrazov znázorňuje Ježiša ako dobrého pastiera. Ježiš drží pastiersku palicu v ruke, na ramenách mu visí ovečka a v pozadí na zelenej tráve sa pasie zvyšné stádo oviec. Príroda na obraze sa podoba prírode na Strednom Slovensku a atmosféra znázornená na obraze vzbudzuje dojem pokoja, bezpečnosti a hojnosti. Podobne aj Žalm 23, 1-3, predstavuje samotného Boha v podobe pastiera: “Pán je môj pastier nič mi nechýba, dáva mi líhať na pasienkoch zelených, pri tichých vodách ma občerstvuje, obnovuje moju silu a vedie ma po ceste spravodlivosti.” Najmenším stádom na svete je rodina. Rodina je zároveň základom spoločnosti a zdrojom šťastia na tejto zemi. Najväčšie blaho, ktoré môže človek na tomto svete dosiahnuť je zdravá a šťastná rodina. V žalme 133 sa píše: “Ako je dobre a krásne keď bratia žijú pospolu! Je to ako keď vzácny olej steká po hlave Árona, ako rosa z Hermonu, ktorá sa vznáša po svahoch vrchov.”

Dnešná doba a rodina

Najväčším paradoxom dnešnej doby je neschopnosť človeka vybudovať šťastnú rodinu. Napriek vysokému vedecko technickému pokroku ľudstva, rodinný život nie je šťastnejší, skôr naopak, dostáva sa do väčšej krízy. Nasvedčuje tomu počet rozvodov, počet násilných prerušení tehotenstiev a vzrast rodinnej surovosti tzv. (domestic violence). Kde je príčina tejto krízy? Koho možno viniť za takýto katastrofálny rozpad rodinných hodnoť? Mnohí hľadajú odpoveď vo vonkajších príčinách ako sú moderna doba, kultúra, napätý život, drogy a alkohol. Život bol však ťažký aj v minulosti: dve svetové vojny, hlad a chudoba a predsa rodiny držali lepšie pospolu ako dnes. Zdá sa, že dnešná rodina trpí viac dezorganizáciou ako kedykoľvek predtým – vládne viac sociálneho zmätku. Staré hodnoty padli a nové nie sú schopné nahradiť stratený poriadok. Médiá a technika neprinášajú viac pokoja a poriadku, odborne sa tomu vraví: “entropia” systému vzrastá – nie sme si istí kto má rodinu viesť a kto poslúchať, kto ma poučovať a kto ma byť poučený. Kopírujeme mnohé obrazy z filmov a televíznych programov, kde sú vzťahy často obrátené na hlavu. Holywood sa stáva silnejšou normou života ako Biblia. Čím bizarnejší obraz rodiny tým viac divákov pozerá televízny program a tým viac rastie zisk. Ľudia konzumnej spoločnosti sú viac zvedaví na klebety a senzácie ako sa učiť rozvíjať zdravé rodinné vzťahy.

Kto vedie rodinu?

V rodine získavame psychickú a mentálnu stabilnosť a morálne hodnoty. Základom správnej funkcie každej organizácie je dobré vedenie. Tento zákon platí rovnako pre rodinu, ako platí pre každú organizovanú jednotku. Rodina musí mať zdravé vedenie, schopného “lídra” aby mohla byť základnou bunkou spoločnosti. Keď si položíme otázku, kto je vlastne dnes na čele rodiny, dostaneme zvyčajne nejasnú odpoveď. Kresťanská tradícia učila od začiatku, že otec je hlavou rodiny. Otec sa chápal ako základný kameň na ktorom leží budova rodiny, tak ako leží na Kristových ramenách celá Cirkev. Od začiatku komunizmu postavenie otca ako hlavy rodiny bolo terčom útokov propagandy v médiách a v školách. Pamätám si na nástenku na hlavnej chodbe školy, ktorá si robila posmech z Apoštola Pavla a najmä z jeho listu k Efezanom hlava 5, verš 22-25: “Manželky sa majú podriadiť manželom ako Pánovi, lebo manžel je hlavou ženy ako Kristus je hlavou Cirkvi…tak ako je Cirkev podriadená Kristovi, tak aj manželky sa majú podriadiť manželom vo všetkom.” K tomu Pavol ešte dodáva: “Manželia milujte si svoje ženy, tak ako Kristus miloval Cirkev a obetoval sa za Cirkev aby ju posvätil.” Komunizmus dal jasne najavo, že má záujem v prvom rade odstrániť otca z vedúcej pozície v rodine a potom manipulovať s rodinou podľa svojej vôle. Táto činnosť je veľmi podobná diablovej práci v rajskej záhrade, obe udalosti sú paralelné. Had, ktorý zosobňuje diabla vie, že jeho intrigy nemôžu prejsť priamo cez Adama a preto ide na vec okľukou. Najskôr oklame Evu, ktorej nahovorí, že nie on, ale Boh je klamár a potom cez Evu zaútočí na muža. Ako vieme táto taktika sa mu veľmi dobre podarila a preto ju používa s úspechom až dodnes: “A či je ozaj muž tvojou hlavou? A či nie si ty rovnako schopná ako on? Snahou zlého ducha je priniesť rozkol v jednote rodiny. Diabol vie, že ak rodina stratí otcove vedenie, zostáva slabá ako hrad, ktorý stratil svoje hradby a ľahko padne pod útokom nepriateľov.

Podriadiť sa alebo nepodriadiť

Ak sa podrobnejšie začítame do Písma Svätého dozvieme sa, že najväčším problémom vo svete je pýcha. Podľa Biblie, Boh uprednostňuje poslušnosť nad všetky obety sveta. V prvej knihe Samuelovej v kapitole 15 a veršoch 22-23 sa píše: “Poslušnosť je viac ako obeta a podriadenie je viac ako všetky obety v chráme!” Táto časť Svätého Písma nie je veľmi populárna medzi ľuďmi to však neznamená, že to čo je populárne je aj dobré, alebo pravdivé. Podriadiť sa je dnes ťažšia úloha, ako pristáť na inej planéte. Rebélia začína v rodinách, deti voči rodičom a rodičia jeden proti druhému. Podriadenie ženy sa v Biblii nechápe v otrokárskom zmysle, ale je to podriadenie samému Bohu. Podobne aj muž z lásky k žene a ku svojej rodine je ochotný podriadiť svoje záujmy pre blaho svojej manželky a svojich deti. Moje osobné skúsenosti potvrdzujú evanjeliové učenie. Kedykoľvek som sa snažil skryť za manželkin chrbát a ponechal rozhodnutie iba na jej pleciach výsledok sa neobišiel bez ťažkých následkov aj keď riešenie sa zdalo byť v danom okamihu dobré. S prekvapením som zistil, že Boh žehná rozhodnutia otca rodiny aj keď to nevidíme okamžite, ale roky dajú tomuto rozhodnutiu za pravdu. V Písme Svätom vidíme ako Jozef dostáva vnuknutia vo sne, ktoré mu pomáhajú urobiť dobré rozhodnutia pre svoju rodinu. Nemyslím si, že toto je iba príhoda z Biblie, ale každý z nás môže zakúsiť podobnú pomoc pri rozhodovaní sa vo svojej rodine. Pamätám si ako najstaršia dcéra si zaumienila študovať vo vzdialenom meste hoci mala možnosť študovať doma, chcela byt však nezávislá. Skončila predčasne strednú školu a za dobré výsledky dostala štipendium na domácej Univerzite. Nechceli sme s manželkou prekážať v jej rozhodnutí a manželka bola zato, aby odišla z domu podľa svojho želania. Semester už začal a všetko sa zdalo rozhodnuté. Nasledujúci deň som mal sen v ktorom som jasne videl, že toto rozhodnutie nie je správne. Ráno som vzal manželku a dcéru na dekanát a požiadal o jej zapísanie na štúdium. Na šťastie zástupkyňa dekana bola veľmi ochotná a Lýdia skončila v prednáškovej sieni a prebranú látku pomaly, ale iste dobehla. Prežili sme spolu pekné roky počas jej štúdia a teraz žije samostatne ako dospelá žena vo veľkomeste a robí rozumnejšie rozhodnutia v porovnaní s tým sedemnásťročným dievčaťom, ktoré sa chcelo stať zavčasu dospelou osobou. Otec je prirodzeným a Bohom ustanoveným vodcom svojej rodiny. Ak odmieta si plniť túto úlohu, trpí s tým celá rodina.

Dve hlavné charakteristiky otca ako hlavy rodiny

Aký má byť teda otec? Aké sú hlavné charakteristiky “lídra” rodiny a ako majú odzrkadľovať dnešnú dobu? V žiadnom prípade hlava rodiny nie je despotický človek, ktorý chce mať všetko podľa svojej vôle, ale človek, ktorý hľadá aktívne Boha, vzrastá v láske a miluje svoju manželku a deti viac ako svoj život. Byť hlavou rodiny znamená predovšetkým milovať. Rozhodovacia sila otca ako hlavy rodiny je závislá na stupni lásky, ktorú je schopný otec preukázať svojej manželke a svojim deťom. V štáte Tennessee som sa zúčastnil prednášky známej aktivistky z mesta Clarksville. Nikdy nezabudnem na jej tvrdenie: “Najlepšiu službu, akú otec môže vykonať pre svoje deti je milovať ich matku.” Týmto jednoduchým spôsobom sa otec automaticky stáva rešpektovanou hlavou celej svojej rodiny. Zdá sa to veľmi jednoduché tvrdenie a predsa vo vyspelých krajinách je rozvodovosť takmer 40- 50 percent, teda toto tvrdenie nie je predsa také samozrejmé. Flirtovanie s inými ženami, alebo dokonca aktívne hľadanie vzťahov mimo manželstva, okamžite degraduje otca ako hlavu rodiny. Táto funkcia je vyhradená automaticky tomu, kto preukáže túto úctu iba svojej vlastnej manželke. Deti vyslovene neznášajú akýkoľvek prejav zvýšenej empatie svojich rodičov k iným osobám odlišného pohlavia okrem vzájomnej lásky medzi svojimi rodičmi. Ak chce otec urobiť deň pre deti krajší stačí ak pripomenie svojej manželke, že vyzerá dnes veľmi dobre. Niekedy sa so žartom pýtam svojich detí: “Hej deti, kde ste to takú peknú a šikovnú mamu len našli? V ktorom obchode ste ju kúpili?” Odpoveďou sú ich usmiate tváre a hlasný súhlas s tým názorom o šikovnosti a kráse ich matky.

Kňaz a ochranca rodiny

Ak by sme chceli zosumarizovať hlavné charakteristiky otcovej autority, dve veci výrazné vstúpia do našej pozornosti: za prvé duchovná vyspelosť a po druhé ochranná povinnosť. Ak si deti vážia otca budú ho poslúchať viacej než ktoréhokoľvek kňaza v kostole. Otec nemusí mať doktorát z teológie, aby bol kňazom svojej rodiny. Nikdy nezabudnem na tie upracované ruky môjho otca ako aj ostatných starších mužov na dedinách, ktorí vedeli v nich držať aj sekeru, alebo krompáč, ale aj Bibliu. Dnes sú oveľa väčšie možnosti vzdelávať sa ako kedykoľvek predtým. Vďaka digitálnej revolúcii mladí ľudia majú priam fantastický prístup k najrôznejším informáciám. Slúži tento informačný zdroj ku nájdeniu pravdy, alebo slúži k špekuláciám, ktoré ich oberajú o pravdu? Najväčším paradoxom dnešnej doby je protiklad medzi množstvom informácií, ktoré veda a technika ponúka pre vzdelávanie a triviálna znalosť duchovných vecí, ktorou sa ľudia vyznačujú… akási “hluchota” modernej doby, ktorá je preplnená honbou za pôžitkami konzumnej spoločnosti a stratou duchovnej identity. Ľudia kritizujú kresťanstvo a pritom by prepadli na skúške zo základov katechizmu. Kráľovstvo Božie pripomína kupca, ktorý našiel vzácnu perlu a predal všetko čo mal, aby si zakúpil to pole!” (Matúš 13, 45). Presne to isté sa vzťahuje aj na našu kresťanskú vieru. Ak chce mladý človek byť raz otcom a autoritou doma musí poznať svoju vieru viac ako kedykoľvek predtým, lebo množstvo informácie, ktoré prichádza do očí a uší v dnešnej dobe spôsobuje v deťoch zmätok. Deti si nedokážu túto informáciu utriediť a vybrať si z nej to čo je pravdivé a prečo sa hodlá žiť. Ak otec nie je schopný nájsť Boha, bude to veľmi ťažký rodinný život pre manželku a aj pre celú rodinu. Otec musí byť predovšetkým duchovným “lídrom” inak sa rodina nikdy poriadne nezjednotí a hodnoty viery budú visieť na veľmi tenkej nitke. Najmä pre synov si nie je ľahko udržať vieru, ak ju nevideli u svojho otca. Mamina viera bude iba viera v ženskom podaní a syn bude ťažko nachádzať v nej svoju mužskú identitu.

Pastier a ochranca

Pastier stráži svoje ovce pred divou zverou, zlodejmi, zlým počasím, hladom, chorobami a všetkým čo by bolo nebezpečné pre jeho ovce. Podobne otec pracuje pre rodinu, aby mala na stole chlieb a strechu nad hlavou, avšak jeho starosť o rodinu sa s týmto ani zďaleka neskončí. Rodina musí byť chránená aj pred duchovným nedostatkom a morálnym zlom. K dosiahnutiu tohto cieľa musí byť otec uprostred svojej rodiny a neustále udržiavať kontakt s deťmi. Mnohokrát som sa necítil dobre keď som strávil veľa času v práci. Nič na svete nemôže ospravedlniť neprítomnosť otca v rodine. Pred pár rokmi som stretol Slováka v Chicagu, ktorý už osem rokov nebol doma. Konečne sa mu podarilo navštíviť svoju rodinu na Slovensku. Padli si do náručia. Dcéra medzitým vyrástla na dospelé dievča. Prítomnosť otca v jej živote boli iba pravidelne peňažné zásielky. Môže to stačiť pre zdravý vývoj rodiny? Zdravý mentálny vývoj mladého človeka potrebuje prítomnosť oboch rodičov. Rodinu treba neustále chrániť od všetkých nepriateľov. Jozef varovaný vo sne uteká so svojou rodinou až do Egypta, aby sa vyhol Herodesovi. (Matúš 2, 13-15). Dnes máme Herodesov prítomných všade, v drogách, na internátoch, v nemocniciach na interupčných klinikách, v podnikoch, v kinách, alebo v televízii. Kto ochráni deti pred Herodesmi v rôznych formách, ak niet starostlivého otca, ktorý bdie a chráni svoje stádo?

V roku 1985 som videl v USA reklamu, ktorá na mňa natrvalo zapôsobila. Pri hojdaní na hojdačke v parku deti zrazu zmizli. Bolo to varovanie pre rodičov, aby si neustále strážili svoje deti. Myslel som si, že takéto veci sa bežnému človeku nemôžu stať. O niekoľko rokov neskoršie kráčal som po ulici v meste College Station so svojou rodinou smerom ku kúpalisku. Bol horúci deň. Ulica bola tichá a prázdna. Môj najstarší syn, ktorý mal okolo sedem rokov sa rozbehol po chodníku pred nami. Nechal som ho voľne bežať, ale nespúšťal som ho z očí zatiaľ čo som držal za ruky dvojičky. Všetko sa zdalo veľmi pokojné a nesmierne pomalé ako keby páľava slnka, ktorá zalievala ulicu, nás úplne priklincovala k horúcemu asfaltu cesty. Zrazu sa nečakane objavilo biele osobné auto a zastalo rovno pri mojom synovi, otvorili sa dvere a niekto vo vnútri auta začal presviedčať syna, aby šiel do auta. Vyrazilo mi dych na niekoľko sekúnd. Videl som ako ruka vo vnútri auta máva na syna, aby podišiel k autu. V tom momente, keď som sa chcel rozbehnúť auto rýchlo ušlo. Syn im totiž povedal: “oco je hneď za mnou” a ukázal pritom na mňa prstom. Dvere sa teda rýchlo zatvorili a záhadné auto zmizlo hore ulicou. Apoštol Peter v jeho prvom liste v piatej kapitole a verši osem vraví: “Buďte triezvi a bdejte lebo váš nepriateľ diabol obchádza okolo ako ručiaci lev a hľadá koho by zožral!” Otec ako dobrý pastier musí byť na čele svojej rodiny ako obrana proti útokom všetkých nepriateľov. V žiadnom prípade nemôže presedieť svoj vzácny čas niekde v reštaurácii, v krčme alebo kdesi v úrade. Ako môže ochrániť svoje deti od fyzického, morálneho a duchovného zla ak nie je aktívne prítomný vo svojej rodine? Je lepšie mať menej výhodné zamestnanie a stráviť čas doma, ako hľadať veľkú kariéru a finančný zárobok a nechať deti rásť bez otcovskej ruky. Slávny spisovateľ Jule Verne sa celý život zatváral do svojej pracovne, alebo tmavej veže kde písal svoje svetoznáme knihy. Nemal však žiadny zmysel pre rodinnú výchovu a jeho jediný syn vyrastal ako rebelant bez otcovho porozumenia a poučenia a skákal od jednej mláky do druhej. Aký zmysel má písať knihy, spievať, alebo pracovať celý život pre pozemskú slávu a materiálne bohatstvo a pritom stratiť možnosť byť so svojimi deťmi? Na tomto svete sme iba veľmi krátko a ak zmeškáme ten čas, ktorý sme mohli stráviť s deťmi a so svojou rodinou už nikdy v živote sa táto možnosť nevráti a zomrieme ochudobnení o to najväčšie bohatstvo, ktoré sme mohli vôbec na tomto svete mať. Pamätám si rozhovor s jedným kňazom, ktorý mi povedal nasledovné: “V živote som nevidel ani jedného otca na smrteľnej posteli, ktorý by rozprával o svojich úspechoch v práci, ale iba o svojej rodine, najmä o svojich deťoch.” Tak bolo aj s mojim otcom a tak to bude s nami všetkými. Nič nám nebude z tohto sveta chýbať, iba naša rodina.

Záver

Vedúca úloha otca v rodine je mimoriadne dôležitá. Ježiš sa prirovnáva k viniču a svojich učeníkov a teda aj nás všetkých prirovnáva k zeleným ratolestiam. Znovu krásny obraz vzťahu medzi otcom a členmi rodiny. Ak si otec neplní svoju úlohu cely vinič aj s ratolesťami uschne. Otec je hlavným zjednocujúcim faktorom pre rodinu. S jeho výkonom rodina vzrastá, alebo padá. Otec je prítomný v rodine ako kňaz, ale aj ako pastier. Otec ako dobrý pastier stráži svoje ovce pred dravcami a vedie ich k vodám, kde sa môžu občerstviť, posilniť a dobre nakŕmiť. Týmto miestom je nebeské kráľovstvo ku ktorému všetci kráčame. Príchuť tohto nebeského kráľovstva môžeme získať už na zemi v dobre fungujúcej rodine, ako to potvrdzuje aj žalm 128, 3-4, kde sa hovorí: “Tvoja manželka bude ako úrodná vinica v dome a tvoji synovia budú ako olivové ratolesti okolo tvojho stola. Takto sa požehná mužovi, ktorý sa bojí Pána.”

Autor: Prof. Peter Šiška – slovenský disident žijúci v Amerike, profesor na Univerzite United States Military Academy, West Point, New York

© 2011 OKHT – Občania za kresťanské hodnoty a tradície. Všetky práva vyhradené. Vytvorené v softvéri WordPress.