„Pane Bože môj, vypočuj moje modlitby a zachovaj verné ti stádo… Zachráň ho pred bezbožnou a pohanskou zlobou tých, čo sa ti rúhajú.“

Modlitba sv. Cyrila v hodine smrti i za Slovenský národ, dňa 14. februára 869 n. l. v roku 6377 od stvorenia sveta (Život sv. Konštantína – Cyrila kap. XVIII)

Vo svetle večnosti

Sedemnáste zamyslenie, prvá časť z knihy: VO SVETLE VEČNOSTI od sv. ALFONZA MÁRIA DE´LIGUORI

ZNEUŽÍVANIE BOŽIEHO MILOSRDENSTVA

„Nevieš, že Božia láskavosť ťa chce priviesť k pokániu?“ (Rim 2, 4)

  1. FALOŠNÁ NÁDEJ

V podobenstve o kúkoli (v Matúšovom evanjeliu kapitola 13) rástol kúkoľ spolu s dobrým semenom. Hospodárovi sluhovia chceli kúkoľ vytrhať : „Chceš, aby sme šli a vyzbierali ho?“ Ale Pán im povedal: „Nechajte oboje rásť až do žatvy… Pozbierajte najprv kúkoľ a poviažte ho do snopov na spálenie.“ Z tohto podobenstva je zjavná trpezlivosť Pána voči hriešnikom, ale i prísnosť voči zatvrdilcom. Svätý Augustín hovorí, že zlý duch mámi ľudí dvomi spôsobmi: „Zúfalstvom a nádejou.“ Keď hriešnik spácha hriech, pokúša ho, aby stratil nádej a obával sa Božej spravodlivosti. Avšak prv, než zhreší, povzbudzuje ho k hriechu a posilňuje ho v nádeji v Božie milosrdenstvo. Svätec preto upozorňuje : „Po hriechu dúfaj v Pánovo milosrdenstvo, pred ním sa boj spravodlivosti.“ Áno, pretože Božie milosrdenstvo si nezaslúži človek, ktorý ho zneužíva na to, aby Boha urážal. Milosrdenstvo prináleží tomu, kto sa bojí Boha nie tomu, kto ho využíva, aby sa nebál. Ten, kto urazí spravodlivosť, vraví Abulense, môže sa uchýliť k milosrdenstvu, ale k čomu sa uchýli ten, kto uráža samotné Milosrdenstvo? Ťažko by sme našli takého zúfalého hriešnika, ktorý by chcel byť zatratený. Hriešnici chcú hrešiť bez toho, aby stratili nádej v spásu. Hrešia a tvrdia: Boh je milosrdný; spácham hriech a potom sa z neho vyspovedám. „Boh je dobrý, môžem si teda robiť čo chcem, hovorí hriešnik,“ píše svätý Augustín. Lenže, ó, Pane, tak hovorili aj mnohí dnes už zatratení.

„Ani nehovor: Pánovo zľutovanie je veľké. Odpustí mi hriechy, aj keď ich je mnoho“ (Sir 5, 6). Nehovorte, vraví Boh. A prečo? „Lebo Uňho je zľutovanie a hnev veľmi blízko seba a na hriešnikov sa Jeho hnev vyleje“ (tamtiež). Božie milosrdenstvo je nekonečné, ale jeho prejavy majú hranice. Boh je milosrdný, ale je  aj spravodlivý. „Ja som spravodlivý a milosrdný,“ povedal Pán svätej Brigite, „no hriešnici ma pokladajú iba za milosrdného.“ Hriešnici, píše svätý Bazil, berú Boha vážne len z polovice: „Boh je dobrý, ale aj spravodlivý. Neprijímaj Boha len z polovice.“ Páter Avila povedal, že znášanie tých, ktorí využívajú Božie milosrdenstvo na to, aby ho viac urážali, by nebolo milosrdenstvom, ale nedostatkom spravodlivosti. Milosrdenstvo je prísľubom pre kajúcnika, ktorý sa bojí Boha, nie pre toho, kto ho zneužíva. „A Jeho milosrdenstvo … s tými, čo sa Ho boja,“ ako spievala Božia Matka. Pred zatvrdilcami stojí hrozba spravodlivosti. Boh v prísľuboch neklame, tvrdí svätý Augustín, a neklame ani vtedy, keď varuje.

Dávaj si pozor, aby si nepodľahol, vraví svätý Ján Zlatoústy, keď ti zlý duch (nie Boh) sľubuje Božie milosrdenstvo. Beda tomu, dodáva svätý Augustín, kto dúfa, a hreší: „Ó, koľkí sa nechali touto márnou nádejou oklamať a boli zatratení, vraví svätec. Úbožiak, kto využíva Božie milosrdenstvo na ešte väčšie urážky! Svätý Bernard zdôrazňuje, že Boh potrestal Lucifera tak skoro preto, lebo sa vzbúril v nádeji, že nebude potrestaný. Kráľ Manases bol hriešnik, obrátil sa však a Boh mu odpustil. Keď jeho syn Amon videl, že Boh jeho otcovi odpustil tak ľahko, dal sa cestou zlého života v nádeji, že aj jemu bude odpustené; avšak Amonovi sa milosrdenstva nedostalo. Preto, ako opäť hovorí svätý Ján Zlatoústy, bol zatratený aj Judáš. Zhrešil spoliehajúc sa na dobrotu Ježiša Krista: „Dôveroval v láskavosť Učiteľa.“ Slovom, Boh trpezlivo znáša hriešnika, ale nie donekonečna. Keby to bolo tak, že by Boh zniesol všetko a vždy, nik z hriešnikov by nebol zatratený; všeobecný názor je však ten, že väčšia časť ľudí (hovoríme o dospelých) je zatratená: „Široká brána a priestranná cesta vedie do zatratenia a mnoho je tých, čo cez ňu vchádzajú“ (Mt 7, 13).

 

Ten, kto uráža Boha s nádejou v odpustenie, „sa vysmieva, a nie kajá“ , vraví svätý Augustín. Na druhej strane však svätý Pavol tvrdí: „Boh sa vysmievať nedá“ (Gal 6, 7). Bolo by výsmechom Boha, keby sme ho urážali vždy, keď sa nám zachce, a potom išli do neba. „Čo človek zaseje, to bude aj žať (tamtiež). Kto seje hriech, nemá právo dúfať v nič iné, než v trest a peklo. Sieťou, v ktorej vlečie zlý duch do pekla temer všetkých kresťanov, ktorí hrešia, je klamstvo: Slobodne hrešte, záchrana je možná aj napriek vašim hriechom. Ale Boh zatracuje tých, ktorí hrešia s nádejou v odpustenie. „Zlorečený človek, ktorý hreší s nádejou.“ Nádej hriešnika, ktorý sa dá na pokánie, keď spáchal hriech, je Bohu milá, ale nádej zatvrdilcov je mu odporná: „Pre nich útočište zaniklo“ (Jób 11, 20). Bezočivá nádej provokuje Boha, aby trestal. Provokuje tak, ako by pána provokoval sluha, ktorý ho urazil, lebo jeho pán je dobrý.

VYZNANIA A MODLITBY

Ach, môj Bože, aj ja som jeden z tých, čo Ťa urážali. Veď si bol ku mne taký dobrý! Ach, Pane, pozhovej mi ešte a neopúšťaj ma. Dúfam v Tvoje milosrdenstvo a dúfam, že Ťa neprovokujem k tomu, aby si ma opustil. Ľutujem svoje hriechy, ó, najvyššie Dobro. Urazil som Ťa a zahrával som sa s Tvojou trpezlivosťou. Vďaka, že si na mňa čakal až dodnes. Odteraz Ťa už nechcem nikdy zradiť. Znášal si moje skutky, aby sa raz pre mňa stala milou Tvoja vôľa. Dúfam, že ten deň už nadišiel. Milujem Ťa nadovšetko a Tvoja milosť je pre mňa cennejšia než všetky kráľovstvá sveta; keby som ju mal stratiť, chcem radšej tisíckrát prísť o život. Môj Bože, pre lásku Ježiša Krista ma obdaruj svätou vytrvalosťou až do smrti, obdaruj ma svojou svätou láskou. Nedovoľ, aby som Ťa ešte niekedy zradil a prestal Ťa milovať.

Mária, ty si moja nádej; vypros mi dar vytrvalosti; nič iné od teba nežiadam.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

© 2011 OKHT – Občania za kresťanské hodnoty a tradície. Všetky práva vyhradené. Vytvorené v softvéri WordPress.