„Pane Bože môj, vypočuj moje modlitby a zachovaj verné ti stádo… Zachráň ho pred bezbožnou a pohanskou zlobou tých, čo sa ti rúhajú.“

Modlitba sv. Cyrila v hodine smrti i za Slovenský národ, dňa 14. februára 869 n. l. v roku 6377 od stvorenia sveta (Život sv. Konštantína – Cyrila kap. XVIII)

Výchova detí

VÝCHOVA DETÍ James Dobson

Šesť rád – ako vychovávať

Výchovy sme v živote zažili všelijaké. Výtvarné, telesné, politické, k civilnej obrane… Ale ako vychovávať svoje vlastné dieťa, po tom musí pátrať každý sám. Alebo v tom lepšom prípade pátrame vo dvojici.

A naše obvyklé informačné zdroje? Vlastné skúsenosti s našou výchovou. Tu si väčšinou berieme záporný príklad z našich rodičov a vieme presne, čo podľa nich robiť nechceme (aj keď často z hrôzou zisťujeme, že páchame na svojich deťoch presne to, čo oni na nás :-) ). Ďalej – obzeráme sa po autoritách, ktoré by bolo zahodno napodobniť, pýtame sa skúsenejších na rady, ňúrame sa v kadejakých knihách a príručkách.

Jeden z nájdených objektov mojich pátraní je aj zaujímavá knižka „Výchova detí“.

Takto zhrnul do šiestich rád svoj postoj k výchove americký pediater James Dobson:

(Možno napovie niečo aj Vám.)

 

1. Najprv určite pravidlá hry, až potom vyžadujte ich dodržiavanie.

 

Pri výchove je vždy najdôležitejšie vopred sformulovať primerané očakávania a stanoviť, čo sa smie a čo nie. Prv, ako budete od dieťaťa dodržiavanie týchto pravidiel vyžadovať, malo by vedieť, aké správanie nehodláte trpieť. Ak sa tak stane, dieťaťa sa nezmocní pocit nespravodlivosti, ak ho za jeho nehody, omyly, či pochabosti zbijeme alebo potrestáme. Ak ste takéto pravidlá neurčili – nevyžadujte ich dodržiavanie!

 

2. Ak dieťa zámerne spochybňuje vašu autoritu, reagujte so všetkou rozhodnosťou a sebadôverou.

 

Pokiaľ už dieťa chápe, čo sa od neho očakáva, mali by ste od neho vyžadovať, aby sa podľa toho správalo. Zdá sa to byť jednoduché, ale, ako už vieme, väčšina detí zvykne autoritu starších napádať a spochybňovať. Vo chvíli svojej vzbury sa dieťa nad želaniami svojich rodičov zamyslí a potom sa vzdorovito rozhodne, že sa nimi nebude riadiť.

Podobne ako generál pred bitkou sa vypočíta možné riziko, zoradí šíky a celou silou udrie do nepriateľa. Pokiaľ k tomuto priamemu stretu medzi dvoma generáciami dôjde, je nesmierne dôležité, aby v ňom dospelí s prevahou a istotou vyhrali. Dieťa dalo najavo, že si želá boj a od jeho rodičov by bolo nemúdre, keby ho v tom sklamali! Nič nenaruší rodičovskú autoritu viac ako to, keď matka alebo otec počas tohto boja stratia rozvahu. Pokiaľ rodičia podobné boje sústavne prehrávajú, uchyľujú sa k slzám a nárekom, či k iným prejavom neschopnosti, ich deti sa na nich začnú dívať celkom inými očami. Už v nich nevidia sebaistých vodcov, lež bezzásadových slabochov, ktorí si nezaslúžia ani úctu ani poslušnosť.

3.Rozlišujte medzi zámerným vzdorom a detskou neposlušnosťou.

Dieťa by ste nemali telesne trestať za správanie, ktoré nie je zámerne vzdorovité. Ak zabudne nakŕmiť psa, alebo si ustlať posteľ, či vyniesť smeti, nechá vašu tenisovú raketu vonku na daždi, alebo stratí bicykel, uvedomte si, že takéto správanie je pre dieťa typické. Je viac než pravdepodobné, že práve vďaka tomuto mechanizmu sa nedospelá myseľ chráni pred stresmi a napätím, ktoré prežívajú dospelí. Keď ho poúčate, v čom si má počínať lepšie, robte tak so všetkou vľúdnosťou. Až v prípade, že na vaše trpezlivé vysvetľovanie nereaguje, nastáva ten vhodný okamžik, vyvodiť z toho niektoré presne vymedzené dôsledky (napríklad ho donútiť, aby si na vec, s ktorou zle zaobchádzalo, zarobilo, alebo mu odoprieť, aby ju ďalej používalo, atď). Jednako detská nezodpovednosť je niečo úplne iné než zámerný vzdor a treba jej čeliť s väčšou trpezlivosťou.

4. Keď je po boji, dieťa upokojte a poučte.

Len čo sa konflikt, v ktorom rodič potvrdil svoju autoritu, skončí, dvoj – až sedemročné (alebo aj staršie) dieťa (najmä ak sa preň zavŕšil plačom) túži po láske a uspokojujúcich slovách. V každom prípade otvorte svoju náruč a dieťa prichýľte! Priviňte si ho k sebe a povedzte mu, ako veľmi ho ľúbite. Mierne ho kolíšte a ustavične mu opakujte, prečo ste ho potrestali a ako sa tomu nabudúce môže vyhnúť. Práve takýmto dôverným rozhovorom sa upevňuje láska, vernosť a súdržnosť rodiny. A v takejto chvíli je nesmierne dôležité, aby sa členovia kresťanskej rodiny modlili vedno s dieťaťom a priznali pred Bohom, že oni všetci zhrešili a nik z nich nie je dokonalý. Božie odpustenie je i pre veľmi malé dieťa úžasný zážitok.

5. Neklaďte nesplniteľné požiadavky.

Musíte si byť absolútne istí, že vaše dieťa dokáže splniť, čo od neho požadujete. Nikdy ho netrestajte za to, že sa nechtiac v postieľke pomočilo, alebo že si do jedného roka neprivyklo chodievať na nočník. A netrestajte ho ani v prípade, že sa mu v škole nedarí a nedokáže dosiahnuť dobrý prospech. Podobné nesplniteľné požiadavky stavajú dieťa do neriešiteľnej situácie, z ktorej niet východiska, čím sa nevyhnutne narúša jeho citové ústrojenstvo.

6. Nech je vašim vodcom láska!

Vzťah, ktorý sa zakladá na úprimnej láske a náklonnosti, zvyčajne býva zdravý, i keď niektorým chybám a omylom sa rodičia nevyhnú.

 

Autorom knihy „Výchova detí“, z ktorej sme práve publikovali vzácne rady pre nás rodičov, je James Dobson, americký pediater. Štrnásť rokov bol profesorom pediatrie na lekárskej fakulte univerzity v južnej Kalifornii, pracoval v detskej nemocnici v L. Angeles na oddelení genetiky. V súčasnosti je prezidentom neziskovej organizácie „Zamerané na rodinu“, ktorá sa orientuje na pomoc rozpadajúcim sa rodinám.

Kniha vyšla vo vydavateľstve Nová naděje Brno v r. 1995

spracovala Eva Pavlíkova

zdroj: bábetko rodinka

© 2011 OKHT – Občania za kresťanské hodnoty a tradície. Všetky práva vyhradené. Vytvorené v softvéri WordPress.