„Pane Bože môj, vypočuj moje modlitby a zachovaj verné ti stádo… Zachráň ho pred bezbožnou a pohanskou zlobou tých, čo sa ti rúhajú.“

Modlitba sv. Cyrila v hodine smrti i za Slovenský národ, dňa 14. februára 869 n. l. v roku 6377 od stvorenia sveta (Život sv. Konštantína – Cyrila kap. XVIII)

sv. Prokop

SV. PROKOP DIVOTVORCA

Svätý Prokop (+1053) bol pustovníkom a zakladateľom mníšskej komunity a kláštora s byzantskou, cyrilometodskou tradíciou, liturgiou a mníšskymi pravidlami. Žil z viery v Božie Slovo a pre svoj svätý život i smrť bol kanonizovaný. Vo svojom pôsobisku na Sázave (ČR) v mene Pána Ježiša uzdravoval a vyháňal démonov. Boh to na jeho príhovor koná aj dnes.

Vysvetlenie obrázku:

Sv. Prokop s cyrilometodským krížom je zjednotený s Ježišom Kristom, ktorý je Víťaz (grécky NIKA) a ktorý mu predal moc nad démonmi (tzv. negatívnymi duchovnými energiami).

Modlitba:

Pane Ježišu Kriste, ktorý si za mňa zomrel a za moje hriechy prelial svoju Krv, na mocný príhovor sv. Prokopa osloboď ma od démonickej závislosti… (napr. alkoholu, drog, hracích automatov, pornografie, homosexuality, cudzoložstva, onánie, astrológie, horoskopov, špiritizmu, mágie, veštenia a iných neopohanských pút) Amen.

Tuto modlitbu sa môžem modliť sám kdekoľvek je možné ju pomaly a uvedomelo opakovať a menovať len tu závislosť, ktorá sa mňa týka. Pokiaľ si urobím púť na Sázavu (ČR), môžem sa ju modliť v areáli kláštora, v chráme u niektorej zo sôch sv. Prokopa či v krypte, kde vyhnal tisíc démonov. Je potrebná viera, viera biblická, kristologická, viera živá, nie mŕtva viera, ani nie magická. Zakúsiš i ty zázrak a nebudeš diskutovať o existencii démonov či o Božej moci. Ty sám budeš mať skúsenosť s Božou mocou a Božou láskou.

Ježiš urobil všetko pre tvoju spásu a pre tvoju slobodu, ale krok musíš urobiť i ty. Prijať Ho, ako svojho osobného Spasiteľa a Pána a zrieknuť sa všetkých démonických závislostí.

Obrázok sv. Prokopa s modlitbou

 

 

 

Ukážka z knihy sv. Prokop divotvorca, strana 91-92:

Svätý Prokop aktuálne

Prečo v dnešnej dobe už nepočujeme o vypočutých prosbách a zázrakoch na príhovor sv. Prokopa? Nie je tým vinný svätý Prokop, ale my.

Ale predsa, pripomeňme si zázračné vypočutie prosby doposiaľ žijúcej ženy, ktorá svedčí:

„Keď môj syn mal štyri roky a doposiaľ nehovoril, navštívila som odborného lekára v pražskej nemocnici. Syna si tam nechali na odborné vyšetrenia. Keď som poň prišla, bola mi oznámená veľmi smutná správa, že chlapec ma zasiahnuté určité centrá v hlave, nikdy sa nenaučí zrozumiteľne hovoriť a vyrastie z neho mentálne postihnutý (retardovaný) muž, ktorý raz skončí v ústave pre takýchto mentálne postihnutých ľudí. S veľkou bolesťou som cestovala domov vlakom z Prahy cez Čerčany a nebola som schopná ani na chvíľu sa stíšiť k modlitbe. Prišla mi na um spomienka na Sázavu a sv. Prokopa. Nevystúpila som z vlaku, aby som išla domov, ale pokračovala na Sázavu. Plná bolesti ani ľudí som nevnímala, kláštorná brána bola zatvorená, do chrámu ani na nádvorie som sa nemohla dostať, a tak som stála chvíľu pri bráne a snažila sa trochu upokojiť a poprosiť sv. Prokopa za dieťa, ktoré ma držalo za ruku. Prišla mi na um myšlienka: „Vráť sa späť k železničnej stanici!“ Neuvažovala som, bol to silný vnútorný hlas. Keď som sa vrátila, všimla som si svätoprokopskú kaplnku i so studňou. Prišla som ku kaplnke, chytila sa železnej mreže a dívala sa chvíľu na obraz sv. Prokopa. Spomenula som si na niektoré zázraky spojené so sv. Prokopom, o ktorých som počula ako dieťa od svojej mamičky. Začala som s vierou vzývať meno sv. Prokopa, chlapca som pustila a oboma rukami som sa chytila mreží, začala som plakať a slzy mi prudko tiekli z očí. Veľká bolesť, ktorú som mala, sa začala meniť v hlboký pokoj: „Pane Ježišu, ktorý si konal zázraky a konáš ich skrze svojich svätých, zachráň, uzdrav toto dieťa pre zásluhy služobníka Prokopa!“ Tá prosba nebola ani tak povedaná ústami ako hlboko v srdci. Pokoj ešte viacej zaplavil moju dušu, bolo mi dobre, cítila som tento zvláštny pokoj, ale tu som si spomenula na svojho chlapčeka. Otočila som sa a on hľadel uprene a spokojne na mňa! Otvorili sa mu ústa a pokojne a prirodzene povedal „Mama!“ Pri ďalšej prehliadke lekári trvali na svojom: „Dieťa síce začalo hovoriť, ale podľa odborných vyšetrení zostane psychicky postihnuté.“ Znovu som prišla na Sázavu a prosila Božieho Syna Ježiša Krista pre zásluhy sv. Prokopa o uzdravenie chlapca! Od tej doby už ubehlo 40rokov, chlapec žiadne následky nemal. Zmaturoval  a pracuje v zamestnaní dosť náročnom na psychiku. Pane Bože, kedykoľvek si na to spomeniem, ďakujem Ti za tento zázrak, ktorý si urobil na mocný prihovor svätého muža so Sázavy!“

Kniha Sv. Prokop divotvůrce

© 2011 OKHT – Občania za kresťanské hodnoty a tradície. Všetky práva vyhradené. Vytvorené v softvéri WordPress.