„Pane Bože môj, vypočuj moje modlitby a zachovaj verné ti stádo… Zachráň ho pred bezbožnou a pohanskou zlobou tých, čo sa ti rúhajú.“

Modlitba sv. Cyrila v hodine smrti i za Slovenský národ, dňa 14. februára 869 n. l. v roku 6377 od stvorenia sveta (Život sv. Konštantína – Cyrila kap. XVIII)

Duch sveta

Duch sveta. (úvaha)

Ako už to v nedeľu u mňa býva, sedím v autobuse do Brna, veľký dvojposchodový autobus vybavený šiestimi obrazovkami. Filmy sa púšťajú celou cestou a je prakticky nemožné, aby človek nevedel aký film sa premieta – obrazovky sú totiž všade. Už tradične odmietam slúchadlá od stevarda, no napriek tomu mi oči z času na čas utekajú k filmu. A opäť som sa nesklamal: Príbeh mladého dievčaťa, ktoré prechádza posledným štádiom rakoviny a chemoterapie. Film zobrazuje celú rodinu, ako bojuje s hrozným bremenom. A zrazu, ako blesk z jasného neba, dievča stretne svojho vytúženého chlapca, zamilujú sa a ako to už býva, dôjde medzi nimi k všetkému, čo vo filme „má byt“, teda i k sexu. Ale čo na tom, hlavne že dievča umiera spokojne v náručí svojho milovaného. Príbeh je zámerne nastavený tak, aby ktokoľvek, kto by chcel zdvihnúť prst a poukázať na nemorálnosť, mohol byť označený za neľudskú bytosť, ktorá sa snaží pokaziť aj to málo šťastia, ktoré to úbohé dievča na sklonku života našlo. Situácia je zámerne prezentovaná tak, aby akákoľvek výzva na pokánie a prípravu na Boží súd vyznela ako tyrania. To je typický humanistický postoj. A tak v tomto veľmi humánnom filme Penelope Cruz v úlohe matky celkom spokojne odviedla svoje dieťa do zatratenia. Dala mu všetko čo mohla, ale nedala mu Ježiša, čiže akoby mu nič nedala…. Film to samozrejme zobrazoval ako šťastnú smrť.

A tak prichádzam domov, znechutený týmto evanjeliom smrti, sedím v kuchyni a pozerám sa pred seba. Opäť vidím obrazovku. Hľadiac na tú “skrinku” uvedomujem si, že nielen Duch Svätý, ale aj duch sveta má svoj svätostánok. Je ním televízor. Je to miesto, kde skutočne prebýva duch antikrista. Stačí ho zapnúť a duch začne pôsobiť. Zrazu sa na vás spustí anti-evanjelium, niekedy hovorené, niekedy spievané, niekedy len zobrazované. Ukazuje sa tu všetka nečistota, rôzne druhy falošného duchovna, duch falošnej pohody, ale aj menej zjavní duchovia: duch humanizmu, relativizmu, racionalizmu, pôžitkárstva, viery v samého seba … a to všetko zabíja živú vieru v Ježiša. Preto mi to nedá, aby som znova neuvažoval nad týmto zlodejom duší, ktorý je medzi nami tak obľúbený. A keďže diabol cez televízor zvádza našich najbližších, zaslúži si toto súdenie, zaslúži si tento “protiútok”.

A bolo jej dané, aby do obrazu šelmy vložila ducha,… (Zjv 13,15)

Prečo má televízor takú moc?

Na to je jednoduchá odpoveď: Pretože má ducha, ktorému slúži. Televízor neslúži vám, ale duchu, ktorý cez neho pôsobí. Jeho sila a popularita spočíva v tom, že ľudia neveria, že by sa prostredníctvom televízora mohol šíriť duch (rovnako je to s hudbou). Ak sa dá televízorom šíriť slovo, dá sa ním potom šíriť aj duch. A ak to slovo bude lživé, potom ten duch bude duchom lži a manipulácie. Taký úplne zjavný príklad je pornografický film, za ktorým sa ukrýva duch nečistoty. Sú aj menej viditeľné príklady, napr. za filmom Avatar, Matrix či Kráľovstvo nebeské je duch New Age, za Hary Potterom duch mágie, za už spomínaným filmom z autobusu duch humanizmu a smrti…. Všetci títo duchovia majú spoločného nepriateľa, ktorým je živý Kristus. Samozrejme, že sa to nepovie na rovinu. Diabol je luhár a otec lži /Jn 8, 44/. Jemu stačí to, že cez televízor má jeden veľký priestor bez Boha. Priestor, kde sa stávame spoločníkom jeho evanjelia smrti. Ježiš mnohé veci hovoril v podobenstvách, v ktorých je Duch Svätý. Jeho podobenstvá privádzajú duše k pokániu a následne k spáse. Jeho podobenstvá vyučujú Božiu pravdu a Božiu múdrosť. On sám bol Božie Slovo – Pravda. Väčšina filmov dnes však predstavujú falošné podobenstvá, čiže lož a manipuláciu. Časy, kedy bol televízor neutrálnym zdrojom informácií a vzdelávania /ak niekedy boli/, dávno pominuli. Bolo to len prechodné obdobie, aby sa televízor dostal do každej domácnosti. Dnes väčšina kresťanských rodín vytvára jednotu s týmto nástrojom ducha sveta. A obzvlášť malé deti, ktoré sú „prikované“ celé hodiny pred televíznou obrazovkou a „nasávajú z nevinných rozprávok“ agresivitu, nečistotu a okultizmus. Dnes je medzi nami kresťanmi málo tých, ktorí by tento čas obetovali Bohu. Všetko by sme boli ochotní znášať, len nie byť označení za svätuškára, náboženského extrémistu či stredovekého tmára. Ba možno aj sektára. Preto sa mnoho kresťanov, vrátane mňa, kedysi dávno zastavilo na pol ceste. Lenže skutočný svedok Ježiša Krista, je pre jeho slovo osočovaný, prenasledovaný a často opustený. Nie ten, čo sa teší ováciám a sláve, nie ten čo chce mať mier so svetom patrí Kristovi. Kedy sa do nás i do kresťanstva vráti ten istý Duch, ktorého mal Ján Krstiteľ, či matka Makabejská?

Ako teda v nás pôsobí Duch Svätý a ako duch sveta?

Duch Svätý v nás činí, že túžime po duchovných daroch: dare jazykov, proroctva, uzdravovania, robiť zázraky, kriesiť mŕtvych, vyháňať zlých duchov, vkladá nám do srdca túžbu byť spasený a vedie v nás duchovný boj o spásu našej duše a večný život v Božom kráľovstve. Duch sveta v nás pôsobí, že túžime po daroch tohto sveta: byť úspešný, slávny, bohatý, byť sexy, byť obľúbený, dobre sa zabaviť, žiť v “pohode” a pohodlí, v konečnom dôsledku nás vedie k tomu, že sme ľahostajný v otázkach viery, odkladáme ich na neskôr, a ak ich odkladáme na neskôr, znamená to, že duchovný boj o našu spásu v nás prestáva. Duch Svätý dáva dar rozlišovania toho, čo je dobré a od Boha a čo je od diabla, duch sveta dáva dar duchovnej slepoty. Človeku sa stierajú rozdiely medzi dobrom a zlom, pravdou a lžou, zdá sa mu, že všetko môže byť dobré. Zdá sa mu, že všetko je relatívne. Duch Svätý nás učí láske k Pravde a nenávisti k lži, duch sveta robí presný opak, činí nás spoločníkmi lži. Dary Ducha Svätého sú pre spásu duše prospešné, zatiaľ čo dary ducha sveta sú iba do času a na príťaž na Božom súde. Duch Svätý je tešiteľ, lebo je zdroj skutočného pokoja, pokoja, ktorý spočíva v tom, že duša našla svojho Spasiteľa, večného Ženícha Ježiša Krista. Duch sveta je tiež tešiteľ. Ale aký? Diabol, keď videl, že jeho služobníci sú nespokojní, že ich ešte stále hryzie svedomie, povedal im: Dám vám teda tešiteľa, ktorý utíši aj ten posledný hlas vášho svedomia, ktorý uhasí ten duchovný boj za spásu duše vašej a vašich blížnych. A tak, mnohí ľudia, keď sa cítia osamotení, keď sa cítia byť na dne, keď pocítia, že v ich životoch nie je niečo v poriadku, pustia si rýchlo svojho tešiteľa: televízor. Ten utíši ich svedomie, ten z nich odstráni tú iskierku duchovného boja o spásu duše. Duch sveta má svoj svätostánok: televízor. Televízor je satanov tešiteľ, utešuje duše, ktoré sú na ceste do zatratenia, aby sa toľko netrápili, aby nehľadeli na svoju budúcnosť, na svoju večnosť v pekelných mukách. Diabol im hovorí, aby sa radšej zahľadeli na jeho svätostánok a zrazu sú myšlienky vedúce k pokániu úplne preč. Pravidelné sledovanie televízora je skutočná duchovná eutanázia. Televízor a jeho duch v ľuďoch pôsobí, že ľudia už nemyslia na Boží súd a na večnosť, myslia iba na to, čo im televízor podsúva. A tak, ako kedysi mala každá rodina v dome kríž alebo svätý obraz, pod ktorým sa modlili, dnes má každá rodina v dome televízor. Najlepšie v každej miestnosti. Duch sveta si totiž vyžaduje uctievanie. Keby mal niekto na stene dvojmetrový obraz Ježiša, bolo by to niečo výnimočné, keď má niekto na stene dvojmetrový plazmový televízor, je to čím ďalej viac bežné. Dať si dnes svätý obrázok na stenu sa pomaly považuje za prejav náboženského extrémizmu, dať si do každej izby televízor, to je v poriadku. Hodinu sa modliť sa považuje za výkon hodný miesta v kláštore, stráviť hodinu pred televízorom alebo na Facebooku, to je podpriemerné. A tu vidíme, že televízor určuje, čo je podľa ducha sveta normálne a čo nie. Televízor zobrazuje tisícky podobenstiev o životoch ľudí kráčajúcich po širokej ceste. Každý druhy film je o tom, ako sa ľudia snažia vysporiadať so svojim životom, ale samozrejme bez Ježiša. Tieto seriály a filmy sa zobrazujú stále znovu a dookola, až sa človek stotožní s tým, že ísť po širokej ceste je normálne. Takto televízor manipuluje naše vedomie a naše postoje. Televízor a jeho duch takto spôsobil veľmi skreslené predstavy o Bohu a Božom súde. Spôsobil to, že väčšina ľudí dnes obmedzilo svoje poznanie o Bohu na vetu: “Boh je láska”, a Boží súd považujú za určitý druh formality pred ich slávnostným vstupom do neba. Toto televízne evanjelium lásky spôsobilo, že ľudia dnes vôbec nemajú bázeň pre Bohom a jeho súdom. Nikto sa dnes nebojí skutočnosti, že umrie len raz a potom bude súd. Nikto sa dnes nebojí toho, že už sa nikdy na zem nevráti, že buď bude celú večnosť v nebi, alebo bude celú večnosť v pekle. Nikto sa dnes nebojí skutočnosti, že na Božom súde neexistuje pravo odvolať sa, neexistuje právo mať po smrti odpustené hriechy. A predsa sú všetci “v pohode” čo sa týka večnosti: “Veď Boh je láska, a predsa ma nezatratí.” Dnes už prakticky neexistuje pravá bázeň Božia, ktorá vedie k svätej múdrosti, akú mal napr. sv. Jozef. Vidím to denne, keď ľudia okolo mňa berú meno Božie nadarmo akoby sa nič nestalo. Mám chuť sa ich vtedy opýtať, či vedia, že týmto jediným skutkom si práve vyslúžili peklo. Mám chuť zatriasť s nimi a povedať im, aby sa prebudili a spoznali skutočného Boha, ktorý trpezlivo a milosrdne čaká, ale ak sa nedočká, tak potom spravodlivo odsúdi.

A svedectvá, ako napr. Tatiany Belous /viď.: http://www.pomocnudznym.sk/tatiana_belous / či Glorie Polo /viď.: http://www.pomocnudznym.sk/gloria_polo / nás vracajú do biblickej pravdy o Bohu. Najmä k tej, že Boh je spravodlivý a prísny sudca a nielen Láska. Boh je svätý Boh.

Tieto svedectvá nás usvedčujú z toho, že všetci máme ducha sveta. A že ak sa chceme dostať do neba, musíme sa radikálne od tohto ducha oddeliť. Nielen od televízora, ale od všetkého a všetkých, ktorí sú nositeľmi ducha sveta, a to aj od spoločenstva s ľuďmi, ktorí tohto ducha majú:

A ja nechcem, aby ste boli spoločníkmi zlých duchov. Nemôžete piť Pánov kalich aj kalich zlých duchov; nemôžete mať podiel na Pánovom stole aj na stole zlých duchov. Alebo chceme dráždiť Pána? Sme azda silnejší ako on? /1 Kor 10,20-22/

V Božom Zákone neexistuje žiaden dvojaký meter. Prví kresťania v starovekom Ríme oddeľovali sa od sveta, lebo svet mal ducha antikrista, kresťania boli nenávidení a zabíjaní ako sekta. Lenže svet svojho ducha nikdy nezmenil. A svetu nevadí vlažné kresťanstvo a jeho cirkev humanistov. Majú totiž toho istého ducha. Svetu ale vadia radikálni kresťania, ktorí sa oddeľujú a vytvárajú cirkev Ducha Svätého. Preto aj dnes na kresťanov čaká nekrvavé mučeníctvo, ktoré spočíva v oddelení sa od ducha sveta a v tom, že spoločenstvo vytvárajú kresťania navzájom, aby to bolo spoločenstvo Ducha Svätého. No tí, ktorí tak neučinia a zostávajú či už pred televízorom, anti- evanjeliovou knihou, facebookom alebo s ľuďmi, ktorí nežijú pre Ježiša, sú tak spoločníkmi ducha tohto sveta, ducha bez Boha. Preto skutoční kresťania dnes(!) tak ako pred 2000 rokmi umreli svetu a jeho duchu s jeho darmi. Už dnes mám umrieť svetu a jeho duchu, ako i svojej hriešnej prirodzenosti:

Blahoslavení sú mŕtvi, ktorí umierajú v Pánovi, už odteraz. Áno, hovorí Duch, nech si odpočinú od svojich námah; veď ich skutky idú s nimi.” /Zjv 14,13/

Tak ako na začiatku kresťanstva, i dnes je každý kresťan povinný sa od spoločenstva ducha sveta oddeliť. Áno, hriech je i to, že vyhľadávame spoločenstvo ducha sveta a nie Ducha Božieho. Svet má mnoho duchov, Boh má len jedného: Ducha Svätého. Ako ho rozpoznať? Na to veľmi jasne odpovedá sv. Ján: Duch, ktorý nevyznáva Ježiša, nie je z Boha. To je duch antikrista, o ktorom ste počuli, že príde, a už teraz je na svete. /1 Jan 4,3/

Televízor dnes ovplyvňuje architektúru našich príbytkov – je centrom našich obývačiek a centrom každodenného záujmu mnohých ľudí, stal sa skutočným spoločníkom dnešného človeka. Mnohí starí ľudia, namiesto toho, aby sa pripravovali na stretnutie s Pánom a zotrvávali na modlitbách, trávia čas pred televízorom, aby zahnali pocit samoty. A tak televízor skutočne odprevádza zástupy prestarnutých ľudí po širokej ceste do zatratenia. Prakticky je nepriateľom ticha, toho ticha, v ktorom k nám prichádza Duch Boží, ten ktorý nás vedie k pokániu a k láske k Bohu.

Aby nás, naše rodiny i celý svet Pán ochránil od ducha sveta, modlime sa modlitbu:

Ochraňuj nás Ježišu.

Od televízora a jeho ducha sveta, ochraňuj nás Ježišu.

Od tešiteľa ducha sveta, ochraňuj nás Ježišu.

Od svätostánku ducha sveta, ochraňuj nás Ježišu.

Od nepriateľa biblického obrátenia, ochraňuj nás Ježišu.

Od nepriateľa pravdivého pokánia, ochraňuj nás Ježišu.

Od hlásateľa duchovného boja v nás, ochraňuj nás Ježišu.

Od zdroja falošnej pohody, ochraňuj nás Ježišu.,

Od prameňa klamlivého pokoja, ochraňuj nás Ježišu.

Od pôvodcu duchovnej slepoty, ochraňuj nás Ježišu.

Od príčiny nepoznania biblickej pravdy o sebe a o Bohu, ochraňuj nás Ježišu.,

Od pôvodcu duchovnej eutanázie, ochraňuj nás Ježišu.

Od nepriateľa Ducha Svätého v nás, ochraňuj nás Ježišu.

Od nepriateľa túžby po daroch Ducha Svätého, ochraňuj nás Ježišu.

Od zvodcu a uctievateľa širokej cesty, ochraňuj nás Ježišu.

Od darcu darov tohto sveta, ochraňuj nás Ježišu.

Od hlásateľa evanjelia antikrista, ochraňuj nás Ježišu.

Od nepriateľa modlitby, ochraňuj nás Ježišu.

Od nepriateľa ducha sebazáporu, ochraňuj nás Ježišu.

Od pôvodcu našej vlažnosti pri nasledovaní teba, ochraňuj nás Ježišu.

Od nepriateľa bláznovstva ohlasovania evanjelia, ochraňuj nás Ježišu.

Od nepriateľa živého svedectva viery, ochraňuj nás Ježišu.

Od nepriateľa mučeníckej lásky k tebe, ochraňuj nás Ježišu.

Od nepriateľa čistoty tela i viery, ochraňuj nás Ježišu.

Od nepriateľa oddelenia sa od ducha sveta, ochraňuj nás Ježišu.

Od nepriateľa ticha a samoty, ochraňuj nás Ježišu.

Od zlodeja drahocenného času, ochraňuj nás Ježišu.

Od skazy dobrého ovocia našej viery, ochraňuj nás Ježišu.

 

zdroj: http://pomocnudznym.sk/files/O_duchu_sveta.pdf

© 2011 OKHT – Občania za kresťanské hodnoty a tradície. Všetky práva vyhradené. Vytvorené v softvéri WordPress.